Vianočný post

Veselé Vianoce!!

Mám chuť niečo napísať. Práve som si do izby (vlastne do obývačky - stále spávam na gauči) priniesla darčeky.
Tieto Vianoce sú nejaké zvláštne. Advent ubehol strašne rýchlo, vlastne som si kvôli škole ani nevšimla, že nejaký bol. Skoro žiadne koledy, žiadne pečenie, nič...
A dnes som aj tak bola celý deň zavretá v izbe. Zatiaľ čo naši boli nakupovať a na cintoríne, ja som spala. Včera som do 2:30 ráno (teda vlastne dnes) pozerala Sweeneyho Todda.
Akurát som sa zobudila nejak 10 minút pred tým, ako sa vrátili. Potom u mňa bola kamarátka, doniesla mi darček a bola si po film, ktorý som jej stiahla. Keby som vedela skôr, že príde, nachystala by som jej darček. Ale nejak som si sama sebe povedala, že tento rok dávam všetky darčeky až po Vianociach.
No a potom som sa zavrela v izbe a vyšla som len vtedy, keď odo mňa niekto niečo potreboval. Pozerala som Elementary a novú miniepizódu Sherlocka s názvom Many Happy Returns.. A čo je zvláštne, ani po toľkom čakaní ma to nejako zvlášť nepotešilo. Vlastne ma dnes nepotešilo asi nič.
Aj keď som s darčekmi veľmi spokojná a viem, že ďalšie prídu po Vianociach, lebo sa nestíhalo objednávať z internetu, aj tak nie som šťastná.
Dostala som kopu praktických vecí aj nejaké peniaze, ale nič z toho, čo som povedala, že chcem. Nič z toho, čo naozaj potrebujem. Teraz sa sústredím na školu a na prijímačky.
Rozhodla som sa, že pôjdem na rok študovať nejakú blbosť a potom si dám prihlášky na umelecké veci (scenáristika, kostýmová tvorba, animácia). Chcela som nejaké výtvarné veci, ale nedostala som nič také. A ani jednu knihu. Dúfala som, že keď mi to naši odmietajú kupovať normálne, mohli by aspoň na Vianoce. Ale asi nie.
Celé je to také zvláštne - dnes pri večeri, ktorá trvala tak divne krátko, som si uvedomila, akí sú ľudia hlúpi. Rúbeme stromy, vešiame na ne svetielka, míňame zbytočne elektrinu, tak isto papier na balenie darčekov, rozkrajujeme jablká, aby nám povedali, aký bude ďalší rok, jeme orechy, lebo myslíme, že budeme potom zdraví, jeme jedlá, ktoré inokedy odmietame variť a tak isto pečieme koláče, hromady koláčov a potom sa len sťažujeme, že je nám zle a že sme pribrali. Vlastne som si celú večeru hovorila, ako mi je z toho zle. Že musím toto podstupovať - inokedy sa veľa hádame, teraz som sa tomu vyhla. Ale tá večera, celé to bolo... Iné.
Vždy sme celý deň upratovali, bývalo to také hektické. Jedli sme čo najskôr, potom sme išli k babke, kde čakal ďalší Ježiško a o polnoci sme chodievali hrávať s orchestrom na polnočnú omšu. Keď mi zomrela babka, celé sa to nejak zmenilo. Až tak sme sa neponáhľali.  A teraz už ani nehrám v orchestri a povedala som si, že už sa tam nikdy nevrátim. Možno sa prídem pozrieť. Donesiem oznamká (ešte som ich vôbec nerozdávala, iba zopár ľuďom, dá sa povedať najbližším) a pozdravím ich.
Ale už tam nechcem chodiť. Pre tých ľudí nič neznamenám. A ani oni pre mňa. Kedysi to tak nebolo, no všetko sa zmenilo a ja neviem prečo. Ale jednoducho cítim, že teraz tam nepatrím.
Prvý rok máme živý stromček. Prvý rok dvojfarebný. Prvý rok som celý deň doma. A mám pocit, že už mi na ničom nezáleží.

Ale vám prajeme šťastné a veselé sviatky, užite si darčeky a ak tomu veríte, aj pokoj.

*März*

I´m so done with people

"Možno od ľudí očakávame aspoň to, čo sme ochotní urobiť my pre nich, preto sme tak sklamaní."

Dnes mi nejak padla do oka táto myšlienka. Asi je na tom kus pravdy. Dnes som sa vo viacerých ľuďoch veľmi sklamala.
Napríklad som mame urobila čaj a ona po mne začala kričať, že som jej tam nedala cukor. Ale nejde len o to. Jednoducho mám pocit, že ľudia okolo mňa si myslia, že im budem všetky láskavosti robiť "len tak". Ale ak ja niečo potrebujem, vždy je to to isté - nemám čas, nemám benzín, nemám náladu...
Preto som sa rozhodla, že končím s láskavosťami. Nebudem už robiť nič pre nikoho. Tak isto nebudem volať von ľudí, ktorí si na mňa ani nespomenú. Ak niekto chcete ísť von, zavolajte mi, alebo napíšte, alebo niečo... Ja už na všetkých kašlem. Ja sa prosiť nebudem.
A ešte som sa rozhodla, že dokým mi naši nespravia izbu, nebudem sa učiť na maturitu. Ja sa nebudem učiť v kuchyni, kde na mňa furt niekto hučí, že sa mám posunúť, vypnúť hudbu, spraviť im čaj, uvariť im jedlo... Ja sa na to môžem vykašľať. A robiť nepôjdem, nech si potom za mňa platia poistky.
Už ma to jednoducho prestalo baviť. Je  mi z ľudí zle. Doslova. Je mi na vracanie.

*März*

Som hyperaktívna, držte sa odo mňa ďaleko

Hello!
Pospolitý ľud, vítam vás pri mojom dnešnom, zajtrajšom, jednoducho nočnom príspevku. Práve mám takú crazy náladu, že každých pár minút vstávam, aby som sa poprechádzala po izbe a hneď na to si znova sadla. Nevolá sa to hyperaktivita?
Dúfam, že týmto syndrómom netrpím, aj keď často trasiem nohou alebo šermujem rukami. Ale na druhej strane, som strašne lenivá a keď nie som prebratá, nehýbem sa vôbec, takže by to aj mohlo byť v poriadku.
Dnes je taký bláznivý deň, vlastne mi bolo od rána zle, poobede som prespala a teraz sa mi nechce spať.
Možno som prespatá.
V piatok išla na ČT2 epizóda Doctora Amy´s Choice a dnes spolužiačka zrazu z ničoho nič: "Cítim sa ako vo sne." V zápätí si spolužiak ľahol na lavicu a tváril sa, že spí. Potom cez hodinu sa ma pokúšal ešte s jedným spolužiakom zavraždiť, ale to už je iný príbeh :D
V stredu má byť anglická olympiáda a ja tam mám ísť, help! (Vlastne, preto na mňa útočili, aby mali menej konkurencie na tej olympiáde.)
Minulý víkend som bola na kamarátkinej stužkovej. Vlastne tam bolo veľa opitých ľudí a iba sme tancovali. Ale aj tak tam bolo fajn. No celý čas som mala 9 centimetrové podpätky a korzet a na druhý deň som sa ledva pohla. V pondelok som potom nešla do školy.
A o dva týždne v stredu (prepáčte, že tu preplietam prítomnosť a minulosť a budúcnosť) idem do kina na Hobbitka!!! Neskutočne sa teším. A ešte mám ísť niekedy teraz na Catching Fire (áno, nevidela som to) a Frozen (a ešte zopár filmov, ktorých názvy si ale nepamätám).
No, čo ešte napísať? Aha. Spolužiačka veľmi túži po tom, aby som napísal fan fiction na Sherlocka, takže teraz trávime čas tak, že vymýšľame vraždu (najlepšie dokonalú). Vymysleli sme príbeh o otrávenom psovi, crossover s Doctorom, ale vražda nič.
Okrem toho teraz mám rozčítaných najmenej 10 kníh a už absolútne netuším, o čom sa v nich písalo. Práve teraz (včera, dnes, zajtra) čítam The Wise Man´s Fear. Som na strane 10 :3 :D
A ešte okrem toho dávam teraz všetky diel Doctora na DVDčka, už ich mám najmenej 15 a som na šiestej sérii. Musím to stihnúť do zajtra cca. do piatej. A to musím ísť aj do školy, na NULTÚ!!!
Ale to je telesná a budeme pozerať DVD zo stužkovej. Že vraj.
Tuto podpis poprosím: (to len tak pomimo)
http://www.change.org/petitions/international-astronomical-union-name-the-recently-discovered-planet-hd-106906-b-gallifrey-in-honor-of-doctor-who-s-50-years#share
No, a teraz mám veľký problém s výberom vysokej školy.
Môj zoznam možností, buď na tento, alebo ďalší rok (dala by som si rok pauzu):
Medicína
Biológia
Paleobiológia
Fyzika
Žurnalistika
Literatúra
Scenáristika
Dramaturgia
Animácia

Bojím sa, že som na niečo zabudla. Chápete môj problém?
Ale mala by som sa začať učiť, mám teraz také stavy, že si robím otázky z literatúry, ale inak som tak dutá z toho všetkého... A ešte som si nevybrala tému na SOČku z biológie. To máme mať na maturitu namiesto labákov. A na labákoch z chémie som nebola už ani nepamätám. A fyziku sme nemali už ani nepamätám (máme chorú učiteľku, už asi štvrtý alebo piaty týždeň).
Ale to sa zvláda. Na NOSke sú najmenej pol roka pozadu. Takže ja som na tom ešte celkom fajn.
Inak, ešte som nehovorila o našom originálnom zámku na skrinku. Tento rok boli leniví dávať kľúče, tak sme si mali doniesť zámok a, no, spolužiačka nám doniesla, že budeme mať spolu skrinku a on je taký strašne super :D Zle sa otvára aj zatvára, ale je okrúhly! A taký staromódny, ale mne sa páči :)

Idem čítať... Dobrú noc.

*März*