Zmaturovanéééé

Takže,
zase som tu dlho nebola. Veľmi dlho. V mojom živote sa toho za ten čas stalo naozaj veľa, aj preto neprispievam. Teraz bývam sama a nemám internet (iba v mobile - obmedzený).

Mám kopu nových zvierat, maturitné vysvedčenie v ruke a prijímačky za rohom. Zmaturovala som celkom fajn, aj keď musím povedať, že som pomerne sklamaná.

Prvú som mala chémiu. Vôbec, ale vôbec som sa neučila. Zachránilo ma to, že ráno som si čítala akurát to, čo som si vytiahla. Inak by som nepovedala ani slovo. Karboxylové kyseliny, s prvky a elektrolýza. 3.

Potom bola slovenčina. Vytiahla som si jedinú otázku, ktorú som si nepozrela. Štúra a vývin slovenského jazyka. Jediná otázka, ktorú som sa neučila. Celý rok sa učím jak trt, mám jednotky a dvojky, občas horšie, keď som veľmi lenivá, a zmaturujem na rovnakú známku ako dievča, ktoré sa celý rok neučí a vytiahne si jedinú otázku, ktorú si prečítala. 3. Mám vyše 92% zo slohu, percentil 92,8 a trojku. Ale o tom je maturita. O šťastí.

To bol utorok. Ďalší deň prebiehal celkom dobre. Ráno som prišla zase skôr, aby som sa niečo učila, ale ako som sa dozvedela, nebolo to potrebné. Mali sme angličtinu a biológiu. Každý, kto už z bio odpovedal povedal, že dostal pri príprave atlas alebo encyklopédiu. Tak som sa neučila, veď čo, opíšem to z knihy. To ste mali vidieť, ako som panikárila, keď som si vytiahla bunku a žiadnu knihu som nedostala. Pretože v akej knihe by bolo niečo o bunke?!

Takže bunkový cyklus a mitóza a meióza. Náhodou, dosť som si pamätala. Okrem toho som robila maturitnú prácu o potkanoch. Mala 45 strán. Ak by som nedostala tú jednotku a tie peniaze, čo som za to dala by boli vyhodenú do vzduchu, asi by som prerazila niekoho z vedenia školy. Ale našťastie som všetko vedela :D Skoro... Ale 1.

A potom angličina. Ehm... Obrázky: Piešťany, Slovenský raj, Demänovská CAVE :D a Spišský CASTLE :D :D Neskutočne som sa smiala. Tak som to nejak obkecala, že čo to je, či som tam bola a pod.
Druhá otázka bola rozdiely medzi štátnymi a súkromnými televíziami, tak som porozprávala, čo dávaju v TV, aké seriály pozerávam, aké sú reklamy otravné, ... ...
A posledný bol roleplay. Veľká noc. Tell your friend why he should like easter traditions. Yaaaay.... The thing is, I hate easter. I hate traditions. So... What now? Našťastie ma učiteľka zachránila a začala sa ma pýtať, či doma oslavujeme veľkú noc a pod. Ale toto som si strašne nechcela vytiahnuť. Ale čo už. Aj tak. 1.

Keďže som si nevytiahla ani jednu otázku z tých, čo som chcela, som zistila, že nie som dosť hlúpa na to, aby som mala šťastie. Ale tak čo už narobím, mám maturitné vysvedčenie, som prijatá na paleobiológiu a ak nespravím prijímačky na bio, môžem ísť tam, veď to znie celkom zaujímavo.

No. A teraz v sobotu som bola na šifrovačke - takej šibnutej súťaži (volá sa to Brieždenie). V prvej chvíli som sa pýtala samej seba, čo tam vlastne robím, keďže to tam bolo plné intelektuálov. No ale začala som si to užívať a aj keď sme ani náhodou nevyhrali (ale neboli sme ani poslední!!!), dostali sme sa skoro po šiestu šifru zo 16. Piatu sme mali rozlúštenú, ale nestihli sme prísť k šiestej. Aj keď sme boli o tri poschodia nižšie :D

Totižto, najskôr sme lúštili 5. šifru v parku pri Centrali. Potom sme sa rozhodli, že pôjdeme do Centralu. Sadli sme si na kávu. Šifra vyšla, že na streche OC Central, lenže už bolo 20:55 a hra končila o 21:00, takže tam už nikto nebol.

Ale dosť tímov to vzdalo. A na začiatku sa nám celkom darilo. Nevadí, na budúci rok budeme lepší :)

A bol tam taký chalan, ktorý vyzeral úplne, ale ÚPLNE ako Dean Winchester (alebo Jensen Ackles, ako chcete). Ja som sa ho najprv strašne zľakla :D (Pochopiteľne, ako by ste reagovali, keby že sa obzriete a zrazu vidíte Deana?)

A bola tam taká sci-fi kamera, čo nad vami lieta a natáča vás. Aj toho som sa zľakla. Ale aspoň bola sranda.

A čo mám ešte nové? Zvieratká!
V mojom byte sa nachádza:
4 zajace
5 morčiat
10 potkanov
3 škrečky
2 pieskomily
2 mačky

No... 104 paciek :D Niekedy ich pofotím a popridávam sem :)

A začala som pozerávať Once Upon A Time. Skvelý seriál. Naozaj sa mi to páči. Lebo zbožňujem rozprávky. Aj keď tieto nie sú tak veľmi tradičné, ale aj tak sú to rozprávky. A tak.

A pomaly sa hýbem s mojou knihou. Už mám premyslené charaktery postáv a začiatok príbehu. Len  si ešte nie som istá, kam to smeruje. Mám viacero alternatív a neviem si vybrať. Možno urobím viacero verzií a nechám posúdiť ľud (veď sme v demokratickom štáte, čo mi pripomína, že naša krajinka sa zase strápnila svojou netolerantnosťou).

No, a síce v Supernatural som len na 8. sérii (na začiatku), počula som, že z Deana je démon. Veľmi ma to fascinuje a teším sa, keď sa k tomu dostanem (aj keď asi budem plakať).
A dúfam, že 10. séria nebude posledná. Lebo ten príbeh za tým je úžasný a bolo by mi naozaj ľúto, keby to skončilo.
A teším sa na spin-off, Bloodlines :) Teda, momentálne ani neviem, či vlastne bude, ale bolo by to fajn. A tak.

Idem preč. Za chvíľu odchádzam. Keď sa zase dostanem k nejakému zdroju internetu, tak sem zas niečo popíšem ;)

*März*

Photography #01 (mobil :/)

Tieto fotky nie sú vôbec kvalitné - všetko je to foťák v mobile (Samsung). Takže... Ale už mám sľúbenú zrkadlovku a dúfam, že ju dostanem čo najskôr. 

Tak zatiaľ aspoň nejaké krajinky.

Sú neupravené.

Prvé tri - v zime cez školské okno

Toto vyzerá v mobile lepšie - je to fotené makrom (a tuším to fotila kamoška)

Toto boli u nás na škole sokoliari. 

6:45 ráno - išla som na kurz v sobotu, dátum si nepamätám.

Tiež cez školské okno, ale ešte na jeseň - havran tam je :D

Toto je fotené na streche 14-poschodového domu - škoda tej kvality. 

(keby niekto chcel dôkaz, že tomuto autu svieti iba jedno svetlo)

(chodník)

(autobus č. 78)

Tieto posledné som fotila dnes, keď som sa bola v meste s kamoškou a naspäť sme išli peši. 

Prepáčte tú kvalitu (ešte raz). 

*März*

Breaking Benjamin - Dear Agony

Tak, idem spraviť prvý rozbor skladby - teda text a preklad + niečo o tom.

Vybrala som si pieseň Dear Agony z rovnomenného albumu skupiny Breaking Benjamin. V poslednom čase túto skupinu počúvam naozaj často, no priznám sa, že táto pieseň sa mi viac páči v cover verzii s klavírom.

Tu je lyrics video:

A tu je ten cover:

(čo je tam taká socha zviazaného anjela, keby ste náhodou vedeli, čo je to za sochu alebo kde sa nachádza, napíšte mi do komentu, prosím)

Text:

I have nothing left to give

I have found the perfect end

You were made to make it hurt

Disappear into the dirt

Carry me to heaven's arms

Light the way and let me go

Take the time to take my breath

I will end where I began

And I will find the enemy within

Cause I can feel it crawl beneath my skin

Dear Agony

Just let go of me

Suffer slowly

Is this the way it's got to be?

Dear Agony

Suddenly

The lights go out

Let forever

Drag me down

I will fight for one last breath

I will fight until the end

And I will find the enemy within

Cause I can feel it crawl beneath my skin

Dear Agony

Just let go of me

Suffer slowly

Is this the way it's got to be?

Don't bury me

Faceless enemy

I'm so sorry

Is this the way it's gotta be?

Dear Agony

Leave me alone

God let me go

I'm blue and cold

Black sky will burn

Love pull me down

Hate lift me up

Just turn around

There's nothing left

Somewhere far beyond this world

I feel nothing anymore

Dear Agony

Just let go of me

Suffer slowly

Is this the way it's got to be?

Don't bury me

Faceless enemy

I'm so sorry

Is this the way it's gotta be?

Dear Agony

I feel nothing anymore

Preklad:

Nemám čo viac dať

Našiel som dokonalý koniec

Bola si stvorená, aby to bolelo

Zmiznúť v zemi

Vezmi ma do náručia nebies

Zasvieť na cestu a nechaj ma ísť

Nájdi si čas vziať mi dych

Skončím tam, kde som začal

Nájdem nepriateľa vo svojom vnútri

Pretože ho cítim plaziť sa pod mojou kožou

Drahá agónia

Len odo mňa odíď

Pomaly trpieť

Musí to byť takto?

Drahá agónia

Náhle

Vyšlo svetlo

Navždy ma nechaj

Ťahaj ma dole

Budem bojovať o posledný dych

Budem bojovať až do konca

Nájdem nepriateľa vo svojom vnútri

Pretože ho cítim plaziť sa pod mojou kožou

Drahá agónia

Len odo mňa odíď

Pomaly trpieť

Musí to byť takto?

Nepochovaj ma

Nepriateľ bez tváre

Je mi to ľúto

Musí to byť takto?

Drahá agónia

Nechaj ma na pokoji

Bože, nechaj ma ísť

Som modrý a chladný

Čierna obloha zhorí

Láska ma ťahá nadol

Nenávisť ma pozdvihuje

Len sa otoč

Nič tam nezostalo

Drahá agónia

Len odo mňa odíď

Pomaly trpieť

Musí to byť takto?

Nepochovaj ma

Nepriateľ bez tváre

Je mi to ľúto

Musí to byť takto?

Drahá agónia

Už nič necítim...

Táto skladba je jednoducho dokonalá. Agónia je stav medzi životom a smrťou, čiže zomieranie. Ten text je myslený asi skôr na psychické umieranie - je veľmi depresívny, až zúfalý. Spevák v ňom na jednu stranu prosí agóniu, aby ho už nechala ísť (zomrieť), no na druhú stranu vraví, že bude bojovať (kontrast).

Agónia je označovaná ako vnútorný nepriateľ, bez tváre, plazí sa pod kožou (metafora).

Už nemám čo dať - nemám čo stratiť. Zmierenie so smrťou.

Budem bojovať  posledný dych, do konca, nepochovávaj ma, musí to takto byť? - Nechce zomrieť.

Som modrý a chladný - doslova. Blue sa dá v angličtine použiť ako "je mi zle" (I´m feeling blue), ale tentoraz je to myslené do slova. Mŕtve telo zmodrá, začína sa to už v agónii.

Epitetá - modrý, chladný, bez tváre, dokonalý, čierna, drahá

Na mňa tento text pôsobí zúfalým a depresívnym dojmom, ako každý podobný text, aj toto sa z časti dá aplikovať do môjho života (nezomieram, ale keď sa človek cíti zle, je to dosť podobné). Zomieranie je odvážna téma a je ťažké nájsť správne slová, ale myslím si, že tentokrát je to zvládnuté výborne. Páči sa mi to, že napriek tomu, že (lyrický hrdina) vie, že zomrie, aj tak chce bojovať až do posledného dychu.

Z celého textu sa mi najviac páči verš "Just turn around - there´s nothing left".

No, ale mala by som skončiť, lebo už robím rozbor ako na literatúru a aj keď takéto trénovanie sa mi na maturite zíde, netreba preháňať.

Dúfam, že som v preklade nič nevynechala.

*März*

Egyptské okienko #01 - Najzaujímavejšie zaujímavosti

Tákže... Nejak som sa rozhodla, že sem budem dávať aj nejaké "encyklopedické" veci a tak mi teraz napadlo, že idem písať o Egypte.

V blízkej (a možno ďalekej) budúcnosti by som tam chcela ísť. Ešte som tam nebola, ale veľmi ma to láka. Majú krásne umenie ešte zo staroveku. A egyptská mytológia je veľmi fascinujúca. Uctievali mačky, takže sú to moji ľudia!

 

Bohyňa Bastet mala dokonca podobu mačky. Bola ochrankyňou, zo začiatku sa zobrazovala hlavne ako levica. Mala ochraňovať hlavne faraóna a boha Ré, preto ju voláme aj Pani plameňov alebo Reovo oko. Za čias helenizmu sa začala spájať s mesiacom, dovtedy bola spájaná so Slnkom.

Na egyptskej kultúre ma okrem mačiek fascinuje všeličo.

Zobrazovanie postáv bolo veľmi kanonické, hlava sa nachádzala v tele len šesťkrát, zatiaľ čo v skutočnosti sa nachádza až sedemkrát.  Bolo to preto, lebo keď mal cudzinec vidieť takúto postavu, videl niečo, čo sa podobá na človeka, ale nie je to človek, čo by malo vyvolať strach (alebo niečo podobné). Tým si Egypťania získavali istú formu nadvlády. Preto sa umenie totalitných štátov často inšpiruje práve egyptským umením.
Okrem toho sa hlava zobrazovala len z profilu, takisto končatiny, no zbytok tela bol zobrazovaný spredu.
Pre predstavu, boh Ré:


Tiež je veľmi fascinujúce, ako si Egypťania predstavovali posmrtný život a ako si mysleli, že mozog je orgán, ktorý nespĺňa žiadnu dôležitú funkciu. Do hrobov, kde čakalo mumifikované telo, ktoré malo odstránené "dôležité" orgány v kanopských nádobách a ostatné orgány vyhodené, sa vkladali rôzne amulety a hlavne Kniha mŕtvych, ktorá mala mŕtvemu pomôcť s cestou na Onen svet.

No, ale toto mal byť len úvod, takže pokračujeme inokedy. Nabudúce si pravdepodobne povieme niečo o rozdelení božstiev. Ale možno nie. Uvidí sa.

*März*

Generation gap

Aj keď som tom tomuto článku dala názov "Generačný rozdiel", nejdem sa zaoberať iba rozdielmi medzi generáciami, ale HLAVNE problémom našej generácie.

Takýto článok sa chystám napísať už dlhšie, no dnes sa stalo niečo, čo ma prinútilo sa nad tým ešte viac zamyslieť. Vlastne sa stali dve veci.

Mám totiž v triede jedno také dievča. Vyperoxidované vlasy, leopardí vzor takmer všade a absolútne žiadne ambície (okrem toho mať dobré vlasy). Občas sa s ňou porozprávam, občas nie. Nie je to osoba, s ktorou by som si rozumela najviac na svete, ale necítim k nej ani žiadnu nenávisť, jednoducho máme úplne neutrálny vzťah.

No dnes si tak prisadla k našej lavici. A začala rozprávať, jak si máme pozrieť Babovřesky, že je to super film. A keď som jej povedala, že som nevidela Kameňák 4., veľmi sa čudovala. A potom som jej povedala, že také filmy sú hlúpe a vôbec ma nebavia, pozerala na mňa ako na niekoho z inej planéty a povedala mi, že si mám pozerať svoje intelektuálne veci a "toho detektíva" (ktorého meno pozná každý človek so základným vzdelaním).

Potom prišla spolužiačka, s ktorou jediné z ročníka maturujeme z fyziky a začala mi vysvetľovať, ako v sobotu na kurze z fyziky brali rozpad častíc. A zrazu do toho toto dievča skočilo a povedalo: "Prečo sa takto oduševnene nerozprávate o lakoch na nechty?" A to ma dostalo. Ju ani nenapadlo, že by nás to mohlo uraziť. Odfrkla som jej, že je to zaujímavejšie ako to, aký odtieň fialovej si napatlem na nechty.

A preto píšem tento článok. Asi ste pochopili, na čo chcem upozorniť, ako sa naša generácia odlišuje od tej staršej a ako pomaly prichádzame o ambície a túžbu po vzdelaní. Sme tak lenivý, že sa uspokojíme s pozeraním béčkových komédií (väčšinou amerických), len aby sme pri filme nemuseli zapájať mozgové bunky.

Rovnako je to s čítaním. Dnes ľudia čítajú časopisy. Nie knihy. Niektorí sa učia. Jedna spolužiačka mi povedala, že rada číta odborné texty. To bolo nečakané. Vážne som sa potešila a uvedomila som si, že možno to s nami nie je až tak zlé. Ale *práve mi niekto volal: "-Haló? No čo krásko! -Mária, to si ty? -Ehm, prepáčte... *potichu v pozadí: Kto to je?*" :D :D :D

Ale. Čo takto povinná literatúra? Ako niekto môže povedať "ten sprostý Dante Alighieri!" ?! Vôbec si nevážime ľudí, ktorí pre nás tvorili dejiny. Dokonca niektorí moji spolužiaci netušia, kedy bola nežná revolúcia a kedy sa Slovensko osamostatnilo! Sme v maturitnom ročníku!

A umenie a kultúra? Spravím peknú prezentáciu a všetci sa čudujú, ako na tom môžem mať nervy. Ale veď to je tak zaujímavé, život maliarov a všetko to okolo toho... Koľkokrát je ich životný príbeh tak podobný tomu nášmu?! A niektoré obrazy sú naozaj pekné. Aj sochárstvo, architektúra... Vážne nikoho nezaujíma, ako ľudia žili kedysi? Čomu verili, pre čo žili?

A výlety do prírody? Načo? Máme počítač. Pozrieme si fotky prírody. Lenže takýmto spôsobom ich za chvíľu nebude mať kto fotiť. Ako to, že nikomu nechýba ten čerstvý vzduch, tá nepokosená, zelená tráva a nočný pohľad na hviezdy, keď sme s rodičmi ako malé deti pravidelne chodievali na hríby?

Neviem, čo je s dnešnými ľuďmi. Možno za to môžu počítače a televízory. Informácie nemusíme hľadať po knižniciach, stačí nám otvoriť google a vieme všetko. Máme kalkulačky, audioknihy, transcribery, veď načo by sme sa namáhali s písaním, čítaním či počítaním?

V knihe Sofiin svet je veľmi pekný úryvok. Hovorí o tom, že filozof sa musí čudovať a zaujímať o veci okolo seba. Že deti sa čudujú a tým, že objavujú svet okolo seba, nič ich nevystraší, no pomaly sa to vytráca a na všetko okolo seba si zvykáme. A to je to, čo nedokážem pochopiť. Prečo ľudia už nie sú zvedaví?

*März*

Butterfly - malá básnička

Hey, little butterfly, come, sit on my hand.

Your fragile touch is what makes no sense.

You are so small - so soft, so slight.

But then comes night and you follow the light.

Where did you came from, where is your home?

Where did you stay I want to know.

Dust on your wings some fairy gave you.

Now you can fly. Nothing detains you.

*****

Hej, malý motýlik, príď, pristaň na mojej dlani.

Nedáva mi zmysel tvoj jemný dotyk.

Si tak drobný - tak jemný, tak ľahký.

A keď príde noc, letíš preč z tmy.

Odkiaľ si prišiel, kde je tvoj domov?

Chcem vedieť, kde môžeš zostať so mnou.

Na krídla dala ti nejaká víla prach.

Môžeš uletieť. Už nič nezmeškáš.

*****

Tento obrázok ma inšpiroval k takejto básničke. Je po anglicky, lepšie sa mi tak dnes píše, mám takú anglickú náladu. Dúfam, že tam nie je chyba. A spravila som rovno aj preklad. Nie je doslovný, aby sa to rýmovalo.

*März*

Článok, ktorému neviem vymyslieť názov

Hello,
dosť dlho som tu nebola...
Už sa pomaly ZAČÍNAM pripravovať na maturitu. Ale začala som pozerať Supernatural, takže je to ťažké.

Stala sa kopa vecí.

Moja mačička je už vysterilizovaná, na vysvedčení budú celkom fajn známky a uvedomila som si, čo som v poslednom čase robila zle.

Predtým som zvykla stále niekam chodiť, no teraz skoro vôbec nechodím von. Chodievala som s kamoškami do obchodov so zvieratami, venčiť psy, do zoo, na koncerty, do divadla, do kina... Teraz si občas ideme niekam sadnúť a dvakrát som za minulý rok bola v kine. A dvakrát v divadle.
Ale tento rok bude lepší. Budem veľa cestovať, hneď po maturite. A chodiť viac na výlety a tak. Len najskôr musím zmaturovať, ale vôbec sa mi nechce učiť.
No, a čítala som veľa kníh, teraz skôr prokrastinujem, sedím za tumblr. a ask.fm, lebo sa nudím a nič iné sa mi nechce robiť.
A snažím sa rušiť všetky aktivity aj stretnutia, čo som predtým nikdy nerobila, práve že som sa tešila, keď som mohla vypadnúť z domu.
Dúfam, že je to len stres a keď zmaturujem, všetko bude tak, ako predtým.
Čo sa týka toho cestovania, po maturite idem na pár dní do Paríža a na celé prázdniny do Anglicka - do malého mestečka Dorchester (znie to ako Winchester... Alebo Worchester...). Už sa teším :)

Teraz si zháňam dlhosrstú mačičku, lebo Monster sa stále chce hrať, ale nemôžem s ňou byť stále doma a ak aj som, nie vždy mám čas na hranie s mačkou. A preto dlhosrstú, lebo milujem huňaté zvieratká. Len je to ťažké. Vždy, ak nejakú nájdem napr. cez inzerát alebo v útulku, je už rezervovaná. A kupovať nechcem, keď môžem pomôcť nechceným mickám.

A už som úplne vymyslela, čo bude s mojou budúcnosťou. Napadlo mi to už dávno, ale teraz som nadobudla istotu. Vyštudujem biológiu so špecializáciou na zoológiu. Potom (vlastne už teraz začnem) si splním svoj sen, že budem chovať kopu zvierat. Nájdem si priestory niekde v okolí Bratislavy a založím minizoo/ minifarmu/ miniranč. Bude fungovať aj ako útulok/karanténna a záchranná stanica. Budú sa chovať menšie hospodárske zvieratá (prasiatká, kozičky, zajace, sliepky, možno 1-2 kravy), budú tam kone (max 3) a bude sa tam dať jazdiť.  Bude tam aj rybníček a vonkajšie aj vnútorné priestory otvorené pre verejnosť. Tiež tam bude cvičisko psov. malo by to plniť aj vzdelávaciu činnosť - robiť prednášky pre deti, ako sa majú starať o zvieratá, pre rodičov, aby si uvedomili, aké sú zvieratá dôležité pri výchove a pri rôznych terapiách a aby vedeli vybrať vhodné zviera pre svoje dieťa. Takisto sa budú vykonávať terapie - hlavne canis-, felino- a hipoterapia. Tiež by sa mohli predávať potreby a potrava pre zvieratká (nejaký menší zverimex). Budem aj odchovávať a predávať mláďatká hlavne hlodavcov a vtáčikov.
A tak.

A ešte som sa odhodlala zapojiť sa s knihou do súťaže. Musím už dopísať dielo menom Cirkev zatratená, musím to stihnúť do marca. Ak by som vyhrala, vydali by mi ju, dostala by som 5000€ (ktoré by som dala na zvieratká, kúpu skríň a klavíra do izby a asi aj nejakých kníh) + podiel z predaja. A hlavne by som si splnila sen - vydať knihu. Ešte, keby ju tak niekto prečítal :)

A k tomu supernatural! Som za polovicou druhej série a veľmi ma to baví. Bratia sú zlatí, jak sa stále podpichujú a hádajú a robia hlúposti, no napriek tomu sa majú radi. A veľmi sa mi páči, ako sa do toho pridružujú biblické témy. Vo fantasy literatúre ma vždy najviac fascinovali démoni a padlí anjeli a aj iní anjeli a proroci a podobne.

VYMAZANÝ OBSAH
(tu malo byť dosť podrobné moje dielo, kniha, ktorú by som chcela napísať, ale vymazávam to, aby mi nikto neukradol nápad)

Dúfam, že sa mi prvú knihu podarí napísať do marca, alebo teda do uzávierky súťaže, ktorá neviem kedy bude. Držte palce O:)

A tu si pozrite videoklip, v ktorom sú zahrnuté krásne svedectvá.

To je nadnes všetko. Bye :)

*März*

Zajtra škola, enough with the procrastinating

Ahojte!

Môj dvojjazyčný názov si nevšímajte. Túto noc som vôbec nespala, lebo som bola u kamarátky a tak trochu na ten spánok nezvýšil čas.

Viete, z čoho mám najväčšiu radosť? Samozrejme, že viete. Zo Sherlocka. Po dvoch rokoch ho vrátili a o ani nie týždeň nám ho zase zoberú.

Asi takto nejako.  (tumblr)

/Dnes ide Sherlock/
/Váž si tie slová, lebo po týždni a pol ich nebudeš môcť povedať asi 5 rokov/

Akože, The Sign of Three bola asi najlepšia epizóda, dlho som sa tak nesmiala na nejakej kriminálke. Ale v tejto novej sérii je Sherlock nejaký iný. Taký viac sociopatický, ale zároveň viac ľudský.

A dúfam, že Moffat nezabije Mary. Teda. Viete, čo myslím. Že nezomrie. Myslela som si, že Mary nebudem mať rada a že bude otravná, ale práve že je celkom fajn. Dosť som si ju obľúbila. A ešte by ma celkom zaujímalo, či sa vráti Moriarty. To by bolo perfektné.

No, ale okrem môjho nadšenia som celkom deprimovaná, zajtra sa ide po prázdninách do školy a ja som sa na všetko úplne vykašľala, že však si nebudem kaziť prázdniny a sviatky. Ale... Uvidí sa zajtra.

No, nemôžem tu byť dlhšie, som strašne unavená, zajtra sa MOŽNO ozvem (rada by som porozprávala, ako sme sa dnes ráno učili literatúru).

Majte sa a dobrú noc ;)

*März*

P.S.: Všimnite si nový design! Chcela som to zase také viac obyčajné.

Spánok, HA-HA

Asi by som mala poznamenať, že doteraz som nešla spať (je 6:55), lebo som lenivá vybrať si z očí šošovky. Vyhováram sa na Nový rok (oslavy a tak). Sedím v kuchyni, nudím sa (bloggujem, bloggujem, bloggujem - doteraz som sa hrala s tagmi), vedľa mňa leží A SPÍ pes... A tak.

*März*

Sweeney Todd: The Demon Barber of Fleet Street - minirecenzia

Takže, dnes prichádzam prvýkrát so skrátenou verziou recenzie. Tento film som videla iba raz, takže ho nejdem rozoberať do hĺbky, iba chcem poukázať na svoje prvé dojmy. Bude aj väčšia recenzia. Raz.

Slovenský názov: Sweeney Todd: Diabolský holič z Fleet Street

Originálny názov: Sweeney Todd: The Demon Barber of Fleet Street

Rok: 2007

Žáner: muzikál, horor, dráma, thriller

Réžia: Tim Burton

Scenár: John Logan

Krajina: USA/VB

Hrajú:

Johnny Depp - Benjamin Baker/ Sweeney Todd

Helena Bonham Carter - Nellie Lovett

Alan Rickman - sudca Turpin

Ostatné postavy v dlhšej recenzii.

OBSAHUJE SPOILERY

Prečo som si tento film pozrela až teraz?

Nemala som príležitosť. Keď som začala častejšie pozerávať filmy, viac ma bavili filmy o superhrdinoch a podobne. Potom prišlo obdobie seriálov a filmom som nevenovala svoj čas. Už dvakrát som to začala pozerať, prvýkrát na školskom výlete asi o piatej ráno, ale vydržali sme len nejakých 15 minút (začiatok je dosť nudný) a potom sme zaspali. Druhý krát u kamarátky, to sme pozerali asi 30 minút, ale tiež nás to prestalo baviť. Túto noc, asi o polnoci, som si sadla k telke, lebo mamina piekla (náhoda?), že si pozriem niečo z nedele, ale ako prvý film mi tam naskočilo toto. Keďže som to už dlho chcela dopozerať, potešila som sa a pustila som si to (nepamätám si, čo som chcela pozerať, ale asi niečo, čo som už videla, keďže som si pustila toto).

Zápletka

(Oficiálny text distribútora)

Nespravodlivo odsúdenému Benjaminovi Barkerovi, ktorý musí vo väzení na druhej strane sveta stráviť 15 rokov sa podarí uniknúť do Londýna. Je rozhodnutý pomstiť svoju rodinu a roky stratené vo väzení.

V Londýne sa stretne so svojou novou spoločníčkou Nellie Lovettovou, zmení si identitu na Sweeneyho Todda a rozhodne sa pokračovať vo svojej práci - otvorí si holičstvo. Jeho salón sa nachádza nad pekárničkou, kde pani Lovettová pečie svoje mäsové bochníky.

Tod sa zameria na svojho úhlavného nepriateľa sudcu Turpina a jeho poskoka Bamforda. Keď sa ale objaví konkurenčný holič jeho identita je ohrozená. Rozhodne sa ho preto zniesť zo sveta.Má ale menší problém čo spraviť s telom. Tento problém vyrieši pani Lovettová, ktorá vzniknutú situáciu berie ako východisko z núdze a keďže jej obchod upadal začne mäsové bochníky plniť ľudským mäsom. Za chvíľu sú bochníky senzáciou v Londýne a pani Lovettová začne snívať o živote rešpektovanej dámy. Ako to Sweeney vyrieši?

Obsah

Jeho žena sa vraj otrávila arzénom a sudca Turpin si jeho dcéru "adoptoval". On strávil 15 rokov v austrálskej (aspoň myslím) trestaneckej kolónii. Utiekol a vrátil sa do Londýna, do bytu, kde predtým žil so svojou rodinou. Pani Lovettová, majiteľka domu a pekárne na prízemí, mu jeho staré britvy schovala do diery v podlahe (pred uväznením bol holič). Teraz svoje britvy plánuje použiť ináč. Do jeho holičstva prichádzajú noví zákazníci, no nikto sa odtiaľ nevráti. A obchodu s mäsovými koláčikmi pani Lovettovej sa znova začína dariť. Nikto ani len netuší, čo vlastne je. No keď sa konečne podarí nalákať do holičstva Turpina, zabije ho - no stáva sa nešťastie a film končí tragédiou, ktorá sa veľmi ľahko vyrovná antickým či Shakespeareovým drámam. Jeho manželka žije - a dostáva sa v nesprávnom čase na nesprávne miesto. Do Sweeneyho Todda je nešťastne zamilovaná aj pani Lovettová, on však vidí iba pomstu.

Preto keď zabíja Turpina a vidí to žobráčka - jeho žena, (on však nevie, že to je ona) zabíja aj ju. Keď to zistí, zabíja pani Lovettovú, pretože mu nepovedala, že jeho žena žije. Hodí ju do pece a britvu nechá hodenú na zemi. Chytí do náruče Lucy, svoju ženu a začne spievať. Z kanála, kde sa schovával, vylezie chlapec Toby (o ňom aj ostatných vedľajších postavách v dlhšej recenzii), vezme zo zeme britvu a podreže mu hrdlo. Sweeney Todd zomiera so svojou mŕtvou ženou v náručí.

Ako film pôsobí na prvý pohľad?

Ťažko povedať. Keď som videla začiatok, veľmi ma to nebavilo. Johnny Depp spieva dobre, ale to bolo všetko. Tak trochu to kazila grafika. Bolo to až príliš preanimované a tmavý modrý filter síce splnil účel a navodil atmosféru noci, ja by som však zvolila niečo šedé a trochu menej tmavé. Na začiatok sa to príliš nehodilo.

Začalo ma to baviť, až keď na scénu prišla skvelá Helena Bonham Carter v úlohe Nellie Lovettovej. Táto rozporuplná postava je fascinujúca. Dala filmu tú pravú šťavu.

Bavil ma tento film?

Na začiatku nie, no potom som sa do toho dostala. Dej bol celkom predvídateľný asi do troch štvrtín, no záver ma celkom zaskočil. Napriek tomu, že to je údajne horor, vôbec sa mi to nezdalo desivé (s týmto so mnou asi veľa ľudí nebude súhlasiť). Naopak, celkom som pochopila psychiku postáv a preto som chápala ich konanie. Záver ma prekvapil iba kvôli "falošnému rozprávačovi" - celý čas som si myslela, že Benjaminova žena je mŕtva.

Ako hodnotím spevácke výkony?

To bolo na tom asi najlepšie. Hudba je vo filme perfektná, zapadá do pochmúrneho prostredia a herci si s hlasovým prevedením poradili na výbornú.

Spievali akoby pre seba - potichu, a aj keď spievali duet, vôbec medzi sebou neinteragovali, každý si spieval svoje. Akoby to, čo spievali, bolo iba v ich hlave.

Ako hodnotím herecké výkony?

Hlavné postavy Sweeney Todd a Nellie Lovett boli hrané profesionálmi tohoto žánru - obaja herci často hrajú šialené postavy, ktoré to nemajú v hlave úplne v poriadku. To sa odrazilo v ich prejave. Keby tieto postavy hral niekto iný, predpokladám, že by film nestál za nič. Vedľajšie postavy, ktoré boli napriek tomu nesmierne dôležité, si tiež zaslúžia potlesk - aj napriek tomu, že ostatní herci nie sú až tak známi ako napr. Johnny Depp, stvárnili svoje úlohy excelentne. No napriek tomu som si obľúbila iba Sweeneyho a Nellie. Ostatné postavy boli príliš, no, neviem, živé, emočné - niekedy mi ich správanie do filmu nezapadalo.

Charakteristika filmu

Dej sa odohráva vo viktoriánskom Londýne, čo je prvé pozitívum (pre mňa), pretože to je asi najkrajšia doba v histórii a Londýn je moje obľúbené mesto. Na začiatku sú vo veľkom používané animácie a celý čas je použitý modrý filter. Temná atmosféra sa však nehodila do všetkých scén. Hlavnou myšlienkou je pomsta - to je veľmi častý motív vo filmoch aj seriáloch. No spracovanie je pomerne originálne - vraždiť v holičstve a mäso z obetí piecť a predávať, to nenapadne len tak niekomu. (vychádza zo starej "povedačky", dokonca sa hovorí, že to mohla byť skutočná udalosť). Napriek tomu, že film mal byť desivý, mňa osobne veľmi nevydesil, no myslím si, že človeka, ktorý na také veci nie je zvyknutý, môže riadne vystrašiť. Psychika postáv bola zvládnutá celkom dobre - konali logicky a ničím neporušovali vlastnú povahu (alebo ako to povedať). Film skončil tragicky.

Sweeney Todd vyzeral na jednu stranu zmierený so svojím osudom, no postupne začínal šalieť. Vyvrcholilo to v tragédii. Od začiatku túžil po pomste - no nevedel, že jeho žena stále žije. Chcel pomstiť svoj zničený život - sudca Turpin ho neprávom odsúdil, aby sa mohol zmocniť jeho ženy a dcéry. Je na tom stále horšie a horšie, uzatvára sa do seba a nikto nevie, aký plán sa rodí v jeho šialenej hlave. Napriek tomu, že je vlastne len masový vrah, som si ho nesmierne obľúbila, rovnako ako Nellie Lovett. Film je popretkávaný skvelými piesňami a čiernym humorom, no určite boli minuté hektolitre falošnej krvi. Občas to skĺzalo až k béčkovosti, práve vďaka tomu, koľko krvi Sweeney Todd, častokrát zbytočne, prelial. 

Dlhšiu recenziu sem dám, keď budem mať čas pozrieť si to ešte raz - asi až po maturite. Bohužiaľ. Zatiaľ aspoň takto. 

*März*