Veselé Vianoce!!
Mám chuť niečo napísať. Práve som si do izby (vlastne do obývačky - stále spávam na gauči) priniesla darčeky.
Tieto Vianoce sú nejaké zvláštne. Advent ubehol strašne rýchlo, vlastne som si kvôli škole ani nevšimla, že nejaký bol. Skoro žiadne koledy, žiadne pečenie, nič...
A dnes som aj tak bola celý deň zavretá v izbe. Zatiaľ čo naši boli nakupovať a na cintoríne, ja som spala. Včera som do 2:30 ráno (teda vlastne dnes) pozerala Sweeneyho Todda.
Akurát som sa zobudila nejak 10 minút pred tým, ako sa vrátili. Potom u mňa bola kamarátka, doniesla mi darček a bola si po film, ktorý som jej stiahla. Keby som vedela skôr, že príde, nachystala by som jej darček. Ale nejak som si sama sebe povedala, že tento rok dávam všetky darčeky až po Vianociach.
No a potom som sa zavrela v izbe a vyšla som len vtedy, keď odo mňa niekto niečo potreboval. Pozerala som Elementary a novú miniepizódu Sherlocka s názvom Many Happy Returns.. A čo je zvláštne, ani po toľkom čakaní ma to nejako zvlášť nepotešilo. Vlastne ma dnes nepotešilo asi nič.
Aj keď som s darčekmi veľmi spokojná a viem, že ďalšie prídu po Vianociach, lebo sa nestíhalo objednávať z internetu, aj tak nie som šťastná.
Dostala som kopu praktických vecí aj nejaké peniaze, ale nič z toho, čo som povedala, že chcem. Nič z toho, čo naozaj potrebujem. Teraz sa sústredím na školu a na prijímačky.
Rozhodla som sa, že pôjdem na rok študovať nejakú blbosť a potom si dám prihlášky na umelecké veci (scenáristika, kostýmová tvorba, animácia). Chcela som nejaké výtvarné veci, ale nedostala som nič také. A ani jednu knihu. Dúfala som, že keď mi to naši odmietajú kupovať normálne, mohli by aspoň na Vianoce. Ale asi nie.
Celé je to také zvláštne - dnes pri večeri, ktorá trvala tak divne krátko, som si uvedomila, akí sú ľudia hlúpi. Rúbeme stromy, vešiame na ne svetielka, míňame zbytočne elektrinu, tak isto papier na balenie darčekov, rozkrajujeme jablká, aby nám povedali, aký bude ďalší rok, jeme orechy, lebo myslíme, že budeme potom zdraví, jeme jedlá, ktoré inokedy odmietame variť a tak isto pečieme koláče, hromady koláčov a potom sa len sťažujeme, že je nám zle a že sme pribrali. Vlastne som si celú večeru hovorila, ako mi je z toho zle. Že musím toto podstupovať - inokedy sa veľa hádame, teraz som sa tomu vyhla. Ale tá večera, celé to bolo... Iné.
Vždy sme celý deň upratovali, bývalo to také hektické. Jedli sme čo najskôr, potom sme išli k babke, kde čakal ďalší Ježiško a o polnoci sme chodievali hrávať s orchestrom na polnočnú omšu. Keď mi zomrela babka, celé sa to nejak zmenilo. Až tak sme sa neponáhľali. A teraz už ani nehrám v orchestri a povedala som si, že už sa tam nikdy nevrátim. Možno sa prídem pozrieť. Donesiem oznamká (ešte som ich vôbec nerozdávala, iba zopár ľuďom, dá sa povedať najbližším) a pozdravím ich.
Ale už tam nechcem chodiť. Pre tých ľudí nič neznamenám. A ani oni pre mňa. Kedysi to tak nebolo, no všetko sa zmenilo a ja neviem prečo. Ale jednoducho cítim, že teraz tam nepatrím.
Prvý rok máme živý stromček. Prvý rok dvojfarebný. Prvý rok som celý deň doma. A mám pocit, že už mi na ničom nezáleží.
Ale vám prajeme šťastné a veselé sviatky, užite si darčeky a ak tomu veríte, aj pokoj.
*März*
utorok 24. decembra 2013
sobota 14. decembra 2013
I´m so done with people
"Možno od ľudí očakávame aspoň to, čo sme ochotní urobiť my pre nich, preto sme tak sklamaní."
Dnes mi nejak padla do oka táto myšlienka. Asi je na tom kus pravdy. Dnes som sa vo viacerých ľuďoch veľmi sklamala.
Napríklad som mame urobila čaj a ona po mne začala kričať, že som jej tam nedala cukor. Ale nejde len o to. Jednoducho mám pocit, že ľudia okolo mňa si myslia, že im budem všetky láskavosti robiť "len tak". Ale ak ja niečo potrebujem, vždy je to to isté - nemám čas, nemám benzín, nemám náladu...
Preto som sa rozhodla, že končím s láskavosťami. Nebudem už robiť nič pre nikoho. Tak isto nebudem volať von ľudí, ktorí si na mňa ani nespomenú. Ak niekto chcete ísť von, zavolajte mi, alebo napíšte, alebo niečo... Ja už na všetkých kašlem. Ja sa prosiť nebudem.
A ešte som sa rozhodla, že dokým mi naši nespravia izbu, nebudem sa učiť na maturitu. Ja sa nebudem učiť v kuchyni, kde na mňa furt niekto hučí, že sa mám posunúť, vypnúť hudbu, spraviť im čaj, uvariť im jedlo... Ja sa na to môžem vykašľať. A robiť nepôjdem, nech si potom za mňa platia poistky.
Už ma to jednoducho prestalo baviť. Je mi z ľudí zle. Doslova. Je mi na vracanie.
*März*
Dnes mi nejak padla do oka táto myšlienka. Asi je na tom kus pravdy. Dnes som sa vo viacerých ľuďoch veľmi sklamala.
Napríklad som mame urobila čaj a ona po mne začala kričať, že som jej tam nedala cukor. Ale nejde len o to. Jednoducho mám pocit, že ľudia okolo mňa si myslia, že im budem všetky láskavosti robiť "len tak". Ale ak ja niečo potrebujem, vždy je to to isté - nemám čas, nemám benzín, nemám náladu...
Preto som sa rozhodla, že končím s láskavosťami. Nebudem už robiť nič pre nikoho. Tak isto nebudem volať von ľudí, ktorí si na mňa ani nespomenú. Ak niekto chcete ísť von, zavolajte mi, alebo napíšte, alebo niečo... Ja už na všetkých kašlem. Ja sa prosiť nebudem.
A ešte som sa rozhodla, že dokým mi naši nespravia izbu, nebudem sa učiť na maturitu. Ja sa nebudem učiť v kuchyni, kde na mňa furt niekto hučí, že sa mám posunúť, vypnúť hudbu, spraviť im čaj, uvariť im jedlo... Ja sa na to môžem vykašľať. A robiť nepôjdem, nech si potom za mňa platia poistky.
Už ma to jednoducho prestalo baviť. Je mi z ľudí zle. Doslova. Je mi na vracanie.
utorok 10. decembra 2013
Som hyperaktívna, držte sa odo mňa ďaleko
Hello!
Pospolitý ľud, vítam vás pri mojom dnešnom, zajtrajšom, jednoducho nočnom príspevku. Práve mám takú crazy náladu, že každých pár minút vstávam, aby som sa poprechádzala po izbe a hneď na to si znova sadla. Nevolá sa to hyperaktivita?
Dúfam, že týmto syndrómom netrpím, aj keď často trasiem nohou alebo šermujem rukami. Ale na druhej strane, som strašne lenivá a keď nie som prebratá, nehýbem sa vôbec, takže by to aj mohlo byť v poriadku.
Dnes je taký bláznivý deň, vlastne mi bolo od rána zle, poobede som prespala a teraz sa mi nechce spať.
Možno som prespatá.
V piatok išla na ČT2 epizóda Doctora Amy´s Choice a dnes spolužiačka zrazu z ničoho nič: "Cítim sa ako vo sne." V zápätí si spolužiak ľahol na lavicu a tváril sa, že spí. Potom cez hodinu sa ma pokúšal ešte s jedným spolužiakom zavraždiť, ale to už je iný príbeh :D
V stredu má byť anglická olympiáda a ja tam mám ísť, help! (Vlastne, preto na mňa útočili, aby mali menej konkurencie na tej olympiáde.)
Minulý víkend som bola na kamarátkinej stužkovej. Vlastne tam bolo veľa opitých ľudí a iba sme tancovali. Ale aj tak tam bolo fajn. No celý čas som mala 9 centimetrové podpätky a korzet a na druhý deň som sa ledva pohla. V pondelok som potom nešla do školy.
A o dva týždne v stredu (prepáčte, že tu preplietam prítomnosť a minulosť a budúcnosť) idem do kina na Hobbitka!!! Neskutočne sa teším. A ešte mám ísť niekedy teraz na Catching Fire (áno, nevidela som to) a Frozen (a ešte zopár filmov, ktorých názvy si ale nepamätám).
No, čo ešte napísať? Aha. Spolužiačka veľmi túži po tom, aby som napísal fan fiction na Sherlocka, takže teraz trávime čas tak, že vymýšľame vraždu (najlepšie dokonalú). Vymysleli sme príbeh o otrávenom psovi, crossover s Doctorom, ale vražda nič.
Okrem toho teraz mám rozčítaných najmenej 10 kníh a už absolútne netuším, o čom sa v nich písalo. Práve teraz (včera, dnes, zajtra) čítam The Wise Man´s Fear. Som na strane 10 :3 :D
A ešte okrem toho dávam teraz všetky diel Doctora na DVDčka, už ich mám najmenej 15 a som na šiestej sérii. Musím to stihnúť do zajtra cca. do piatej. A to musím ísť aj do školy, na NULTÚ!!!
Ale to je telesná a budeme pozerať DVD zo stužkovej. Že vraj.
Tuto podpis poprosím: (to len tak pomimo)
http://www.change.org/petitions/international-astronomical-union-name-the-recently-discovered-planet-hd-106906-b-gallifrey-in-honor-of-doctor-who-s-50-years#share
No, a teraz mám veľký problém s výberom vysokej školy.
Môj zoznam možností, buď na tento, alebo ďalší rok (dala by som si rok pauzu):
Medicína
Biológia
Paleobiológia
Fyzika
Žurnalistika
Literatúra
Scenáristika
Dramaturgia
Animácia
Bojím sa, že som na niečo zabudla. Chápete môj problém?
Ale mala by som sa začať učiť, mám teraz také stavy, že si robím otázky z literatúry, ale inak som tak dutá z toho všetkého... A ešte som si nevybrala tému na SOČku z biológie. To máme mať na maturitu namiesto labákov. A na labákoch z chémie som nebola už ani nepamätám. A fyziku sme nemali už ani nepamätám (máme chorú učiteľku, už asi štvrtý alebo piaty týždeň).
Ale to sa zvláda. Na NOSke sú najmenej pol roka pozadu. Takže ja som na tom ešte celkom fajn.
Inak, ešte som nehovorila o našom originálnom zámku na skrinku. Tento rok boli leniví dávať kľúče, tak sme si mali doniesť zámok a, no, spolužiačka nám doniesla, že budeme mať spolu skrinku a on je taký strašne super :D Zle sa otvára aj zatvára, ale je okrúhly! A taký staromódny, ale mne sa páči :)
Idem čítať... Dobrú noc.
*März*
Pospolitý ľud, vítam vás pri mojom dnešnom, zajtrajšom, jednoducho nočnom príspevku. Práve mám takú crazy náladu, že každých pár minút vstávam, aby som sa poprechádzala po izbe a hneď na to si znova sadla. Nevolá sa to hyperaktivita?
Dúfam, že týmto syndrómom netrpím, aj keď často trasiem nohou alebo šermujem rukami. Ale na druhej strane, som strašne lenivá a keď nie som prebratá, nehýbem sa vôbec, takže by to aj mohlo byť v poriadku.
Dnes je taký bláznivý deň, vlastne mi bolo od rána zle, poobede som prespala a teraz sa mi nechce spať.
Možno som prespatá.
V piatok išla na ČT2 epizóda Doctora Amy´s Choice a dnes spolužiačka zrazu z ničoho nič: "Cítim sa ako vo sne." V zápätí si spolužiak ľahol na lavicu a tváril sa, že spí. Potom cez hodinu sa ma pokúšal ešte s jedným spolužiakom zavraždiť, ale to už je iný príbeh :D
V stredu má byť anglická olympiáda a ja tam mám ísť, help! (Vlastne, preto na mňa útočili, aby mali menej konkurencie na tej olympiáde.)
Minulý víkend som bola na kamarátkinej stužkovej. Vlastne tam bolo veľa opitých ľudí a iba sme tancovali. Ale aj tak tam bolo fajn. No celý čas som mala 9 centimetrové podpätky a korzet a na druhý deň som sa ledva pohla. V pondelok som potom nešla do školy.
A o dva týždne v stredu (prepáčte, že tu preplietam prítomnosť a minulosť a budúcnosť) idem do kina na Hobbitka!!! Neskutočne sa teším. A ešte mám ísť niekedy teraz na Catching Fire (áno, nevidela som to) a Frozen (a ešte zopár filmov, ktorých názvy si ale nepamätám).
No, čo ešte napísať? Aha. Spolužiačka veľmi túži po tom, aby som napísal fan fiction na Sherlocka, takže teraz trávime čas tak, že vymýšľame vraždu (najlepšie dokonalú). Vymysleli sme príbeh o otrávenom psovi, crossover s Doctorom, ale vražda nič.
Okrem toho teraz mám rozčítaných najmenej 10 kníh a už absolútne netuším, o čom sa v nich písalo. Práve teraz (včera, dnes, zajtra) čítam The Wise Man´s Fear. Som na strane 10 :3 :D
A ešte okrem toho dávam teraz všetky diel Doctora na DVDčka, už ich mám najmenej 15 a som na šiestej sérii. Musím to stihnúť do zajtra cca. do piatej. A to musím ísť aj do školy, na NULTÚ!!!
Ale to je telesná a budeme pozerať DVD zo stužkovej. Že vraj.
Tuto podpis poprosím: (to len tak pomimo)
http://www.change.org/petitions/international-astronomical-union-name-the-recently-discovered-planet-hd-106906-b-gallifrey-in-honor-of-doctor-who-s-50-years#share
No, a teraz mám veľký problém s výberom vysokej školy.
Môj zoznam možností, buď na tento, alebo ďalší rok (dala by som si rok pauzu):
Medicína
Biológia
Paleobiológia
Fyzika
Žurnalistika
Literatúra
Scenáristika
Dramaturgia
Animácia
Bojím sa, že som na niečo zabudla. Chápete môj problém?
Ale mala by som sa začať učiť, mám teraz také stavy, že si robím otázky z literatúry, ale inak som tak dutá z toho všetkého... A ešte som si nevybrala tému na SOČku z biológie. To máme mať na maturitu namiesto labákov. A na labákoch z chémie som nebola už ani nepamätám. A fyziku sme nemali už ani nepamätám (máme chorú učiteľku, už asi štvrtý alebo piaty týždeň).
Ale to sa zvláda. Na NOSke sú najmenej pol roka pozadu. Takže ja som na tom ešte celkom fajn.
Inak, ešte som nehovorila o našom originálnom zámku na skrinku. Tento rok boli leniví dávať kľúče, tak sme si mali doniesť zámok a, no, spolužiačka nám doniesla, že budeme mať spolu skrinku a on je taký strašne super :D Zle sa otvára aj zatvára, ale je okrúhly! A taký staromódny, ale mne sa páči :)
Idem čítať... Dobrú noc.
*März*
štvrtok 28. novembra 2013
Prečo nemám rada ľudí (a sošky anjelov)
Holla!! Nie... Toto odignorujte...
Ahojte :)
Takže dnes by som svoje kecy zamerala trochu pesimisticky. Ak tu bude chýbať nejaké Y, je to preto, lebo mačiatko mi zlomilo klávesu a ťažko sa stláča.
Ešte pred tým, ako sa začnem venovať tomu, o čom hovorí názov, by som chcela povedať, že dnes som bola na súťaži, že kto napíše najlepšiu esej po anglicky. Mali sme tri témy, prvá bola nejaká ekonomická o tom, čo sa robí s peniazmi, keď chcete podnikať (myslím, alebo niečo také), druhá, to som písala, bola, či preferujete byť členom EU alebo občan Slovenska a tretia mala niečo s EU a konfliktami typu Sýria, že či by EU nemala mať väčší vplyv. Ak sa mi tá esej dostane do rúk, dám ju sem. Podstata ale je, že než sme začali písať, prišla do triedy naša geografikárka (asi sme to písali v jej triede) a do rohu nám postavila malú sošku anjelika (ref. - Doctor Who - Weeping Angel). Viete ako veľmi som sa nemohla sústrediť?
Weeping Angel je mimozemšťan z britského seriálu Doctor Who. Keď na naňho niekto pozerá, vyzerá ako socha a nemôže sa pohnúť, ale ak nie je videný, môže sa hýbať. Ak sa vás dotkne, prenesie vás do minulosti. Prestavte si, že zavriete oči na sekundu a keď ich otvoríte, ste na mieste, kde ste nikdy neboli. Všetko je cudzie, ľudia sú oblečení v oblečení, ktoré sa už dávno nenosí. Musí to byť strašné.
Ale poďme k veci.
Prvý dôvod, prečo nemám rada ľudí je, že sú falošní. Tvária sa ako priatelia, no po pár mesiacoch si nájdu nových a vám napíšu len vtedy, keď niečo potrebujú.
Po druhé, "súdia knihu podľa obalu". Automaticky ste nepriatelia, ak nemáte radi to, čo oni.
Po tretie, sú hluční. Čím viac ľudí, tým väčší hluk.
Po štvrté, väčšinou sú hlúpi. Nehovorím, že ja nerobím chyby. Ale občas rozmýšľať treba, no niektorí ľudia sú na to príliš jednoduchí. Uspokoja sa s hocičím, hlavné je, že nemusia rozmýšľať, veď to "bolí".
Po piate, starajú sa do vecí, do ktorých ich nič. To hádam každý pozná.
Po šieste, stále sa na niečo vyhovárajú. Nikto si nechce priznať chybu a kto si ju prizná, je trápny. Ale moje úvahy prišli k záveru, že ak si chybu nepriznáme, je pravdepodobnejšie, že ju druhýkrát nespravíme, lebo by bolo jasné, že prvý raz sme za to mohli my.
A po siedme, KRADNÚ NÁPADY! Poviete im nápad na knihu a o pár dní je to spracované na internete. Nakreslíte im niečo do pamätníčka a časom to vycapia na internet a tvária sa, že to kreslili oni. A takto to býva stále a to je to najhoršie, čo môžu robiť. Okrem zrady.
Po ôsme, občas zradia. Jednoducho urobia hlúposť a zrazu zistíte, že ich nepoznáte.
A tak... Preto sa držím ľudí, ktorí sa nesnažia byť za každú cenu stredobodom pozornosti.
Tak nadnes končím, idem pozerať Elementary, už som videla 3 časti a americký Sherlock sa mi celkom zapáčil, ale o tom potom.
Dobrú noc :*
*März*
Ahojte :)
Takže dnes by som svoje kecy zamerala trochu pesimisticky. Ak tu bude chýbať nejaké Y, je to preto, lebo mačiatko mi zlomilo klávesu a ťažko sa stláča.
Ešte pred tým, ako sa začnem venovať tomu, o čom hovorí názov, by som chcela povedať, že dnes som bola na súťaži, že kto napíše najlepšiu esej po anglicky. Mali sme tri témy, prvá bola nejaká ekonomická o tom, čo sa robí s peniazmi, keď chcete podnikať (myslím, alebo niečo také), druhá, to som písala, bola, či preferujete byť členom EU alebo občan Slovenska a tretia mala niečo s EU a konfliktami typu Sýria, že či by EU nemala mať väčší vplyv. Ak sa mi tá esej dostane do rúk, dám ju sem. Podstata ale je, že než sme začali písať, prišla do triedy naša geografikárka (asi sme to písali v jej triede) a do rohu nám postavila malú sošku anjelika (ref. - Doctor Who - Weeping Angel). Viete ako veľmi som sa nemohla sústrediť?
Ale poďme k veci.
Prvý dôvod, prečo nemám rada ľudí je, že sú falošní. Tvária sa ako priatelia, no po pár mesiacoch si nájdu nových a vám napíšu len vtedy, keď niečo potrebujú.
Po druhé, "súdia knihu podľa obalu". Automaticky ste nepriatelia, ak nemáte radi to, čo oni.
Po tretie, sú hluční. Čím viac ľudí, tým väčší hluk.
Po štvrté, väčšinou sú hlúpi. Nehovorím, že ja nerobím chyby. Ale občas rozmýšľať treba, no niektorí ľudia sú na to príliš jednoduchí. Uspokoja sa s hocičím, hlavné je, že nemusia rozmýšľať, veď to "bolí".
Po piate, starajú sa do vecí, do ktorých ich nič. To hádam každý pozná.
Po šieste, stále sa na niečo vyhovárajú. Nikto si nechce priznať chybu a kto si ju prizná, je trápny. Ale moje úvahy prišli k záveru, že ak si chybu nepriznáme, je pravdepodobnejšie, že ju druhýkrát nespravíme, lebo by bolo jasné, že prvý raz sme za to mohli my.
A po siedme, KRADNÚ NÁPADY! Poviete im nápad na knihu a o pár dní je to spracované na internete. Nakreslíte im niečo do pamätníčka a časom to vycapia na internet a tvária sa, že to kreslili oni. A takto to býva stále a to je to najhoršie, čo môžu robiť. Okrem zrady.
Po ôsme, občas zradia. Jednoducho urobia hlúposť a zrazu zistíte, že ich nepoznáte.
A tak... Preto sa držím ľudí, ktorí sa nesnažia byť za každú cenu stredobodom pozornosti.
Tak nadnes končím, idem pozerať Elementary, už som videla 3 časti a americký Sherlock sa mi celkom zapáčil, ale o tom potom.
Dobrú noc :*
*März*
pondelok 25. novembra 2013
Rodičia?
Logika mojich rodičov:
"Prečo ste ma nezobudili?"
"Lebo si spala."
A snežíí! Konečne!
*März*
"Prečo ste ma nezobudili?"
"Lebo si spala."
A snežíí! Konečne!
*März*
Doctor, Sherlock, Loki a kecy o robotníkoch
Long time no see ;)
Práve sedím na zemi v kúpeľni obklopená piatimi druhmi zvierat. Toto píšem z tabletu (už druhý krát, lebo prvý sa mi to celé vymazalo.
Prečo?
Lebo nám robia plastové okná. Po dome behajú robotníci, smrdia cigaretami, nadávajú a spievajú si.
Som trochu deprimovaná, lebo mi mačka roztrhala kanáricu. Nebola u nás dlho, ale aj tak mi bude chýbať. Tá sviňa sa k nej dostala a vytiahla ju z klietky cez mreže. Bola náležite potrestaná, momentálne je zavretá v klietke a pyká za svoje činy.
Mimochodom, tí robotníci (asi) ju pustili von. Čaká ju sterilizácia a nemá chodiť von... Ale už je späť. V klietke. Dúfam, že ju za tých pár minút nestihol nejaký kocúr nakryť.
Inak už tretí deň nie som v škole. Som chorá, ale šťastná, že nemusím trčať v tej otrasnej budove, kde je zima a sú tam ľudia, ktorých nemám rada.
Teraz som nejak začala rozmýšľať, že si dám len jednu prihlášku na výšku a ak ma náhodou nevezmú, pôjdem dakam robiť a o rok by som išla študovať.
Inak som celkom spokojná so svojim životom. Dnes som si povedala, že prestanem komunikovať so svojim otcom. Nemám rada tvrdohlavých idiotov. A on ním určite je. Furt sa mi vyhráža, jak dá preč moje zvieratá a stále ma ponižuje. Hovorí, že nezmaturujem, že sa nedostanem na žiadnu výšku atď., ale pritom sa o mňa v živote nezaujímal, nikdy nebol na rodičovskom aby videl, že som dobrá, nikdy sa ma ani len nespýtal, či mi má s niečím pomôcť alebo či má po mňa prísť, čo je, v porovnaní so záujmom o moju sestru, biedne. Viete, čo robí tá krava? Naschvál všade mešká a potom príde za našimi, či ju neodvezú, lebo mešká. A oni ju čo? Odvezú.
Ale inak sa mám celkom fajn. Žijem si svoj život v knihách, filmoch a seriáloch a hlavne na internete a som spokojná. Ku šťastiu mi chýba už len pár vecí - dokončenie izby, zrkadlovka, mikroskop, teleskop, webcamera, tretia séria Sherlocka... Externý disk, reproduktory, zopár (vlastne veľa) kníh, ateliér a klavír. A možno nejaká tá gitarka. A čas na ňu hrať. Vlastne cekovo by mi stačilo jednorazovo tak 3000-5000€ :D Ale tak, môžem snívať :D
V sobotu bolo 50. výročie britského seriálu Doctor Who. V Progress bare bola oslava, na ktorej som strávila asi 15 minút.
Ďalšie prečo.
Totižto, s kamarátkou sme boli na opere Dorian Grey. A odtiaľ sme išli do Progressu, kde sa pozeral špeciál The Day of the Doctor a stihli sme posledných asi 15 minút, POTOM DALI TRAILER NA SHERLOCKA! a potom sme zistili, že tam nikoho nepoznáme a odišli sme.
(Prečo je môj telefón pod práčkou?!)
Anyway, zajtra v škole ideme pozerať celý špeciál. Potom, samozrejme, vyjadrím svoj názor, ale ten koniec bol veľmi dobrý :D
A trailer na Sherlocka?
Hm. BBC vie, ako zaujať. Celý svet (čítaj: tumblr) sa pýta, prečo Anderson vyzerá tak, ako vyzerá a čo robí a prečo to robí.
Jedna teória vraví, že rozbehol Sherlockov fan club.
Turururú.
Ja sa radšej nechám prekvapiť.
Teraz mám rozčítanú takú knižku, že Meno vetra. Napísal to Patrick Rothfuss. Nečakala som, že ma to bude až tak baviť, ale je to vážne mega. Má to viac ako 600 strán a mne do konca zostáva necelých 100. Už sa začínam tešiť na pokračovanie, Strach múdreho muža.
Fuh, ale už začínam mať klaustrofóbiu. Kto vymyslel, že budú robiť všetky okná naraz?!
Mačičky sa už začínajú predierať z prepravky, ale nemôžem ich pustiť. Shit. Nemám rada robotníkov. Ale mohlo byť horšie, mohli byť cigáni. Nie, že by som bola rasistka, ale ja sa ich bojím!
A ešte by som rada poznamenala, že som pred pár týždňami bola v kine na novom Thorovi.
Thor 2: The Dark World ma príjemne prekvapil. Bola som na tom s 12 ľuďmi, z ktorých som poznala dvoch. Všetko Whoviani, takže to tak aj vyzeralo. Keď sa mi bude chcieť, spravím recenziu, na teraz vám musí stačiť, že Loki je sviňa. Ale aj tak ho mám rada :3
Ale idem už čítať. Tak sa mi tu majte, keď budem mať zase čas, pribudnú ďalšie písmenká.
*März*
Práve sedím na zemi v kúpeľni obklopená piatimi druhmi zvierat. Toto píšem z tabletu (už druhý krát, lebo prvý sa mi to celé vymazalo.
Prečo?
Lebo nám robia plastové okná. Po dome behajú robotníci, smrdia cigaretami, nadávajú a spievajú si.
Som trochu deprimovaná, lebo mi mačka roztrhala kanáricu. Nebola u nás dlho, ale aj tak mi bude chýbať. Tá sviňa sa k nej dostala a vytiahla ju z klietky cez mreže. Bola náležite potrestaná, momentálne je zavretá v klietke a pyká za svoje činy.
Mimochodom, tí robotníci (asi) ju pustili von. Čaká ju sterilizácia a nemá chodiť von... Ale už je späť. V klietke. Dúfam, že ju za tých pár minút nestihol nejaký kocúr nakryť.
Inak už tretí deň nie som v škole. Som chorá, ale šťastná, že nemusím trčať v tej otrasnej budove, kde je zima a sú tam ľudia, ktorých nemám rada.
Teraz som nejak začala rozmýšľať, že si dám len jednu prihlášku na výšku a ak ma náhodou nevezmú, pôjdem dakam robiť a o rok by som išla študovať.
Inak som celkom spokojná so svojim životom. Dnes som si povedala, že prestanem komunikovať so svojim otcom. Nemám rada tvrdohlavých idiotov. A on ním určite je. Furt sa mi vyhráža, jak dá preč moje zvieratá a stále ma ponižuje. Hovorí, že nezmaturujem, že sa nedostanem na žiadnu výšku atď., ale pritom sa o mňa v živote nezaujímal, nikdy nebol na rodičovskom aby videl, že som dobrá, nikdy sa ma ani len nespýtal, či mi má s niečím pomôcť alebo či má po mňa prísť, čo je, v porovnaní so záujmom o moju sestru, biedne. Viete, čo robí tá krava? Naschvál všade mešká a potom príde za našimi, či ju neodvezú, lebo mešká. A oni ju čo? Odvezú.
Ale inak sa mám celkom fajn. Žijem si svoj život v knihách, filmoch a seriáloch a hlavne na internete a som spokojná. Ku šťastiu mi chýba už len pár vecí - dokončenie izby, zrkadlovka, mikroskop, teleskop, webcamera, tretia séria Sherlocka... Externý disk, reproduktory, zopár (vlastne veľa) kníh, ateliér a klavír. A možno nejaká tá gitarka. A čas na ňu hrať. Vlastne cekovo by mi stačilo jednorazovo tak 3000-5000€ :D Ale tak, môžem snívať :D
V sobotu bolo 50. výročie britského seriálu Doctor Who. V Progress bare bola oslava, na ktorej som strávila asi 15 minút.
Ďalšie prečo.
Totižto, s kamarátkou sme boli na opere Dorian Grey. A odtiaľ sme išli do Progressu, kde sa pozeral špeciál The Day of the Doctor a stihli sme posledných asi 15 minút, POTOM DALI TRAILER NA SHERLOCKA! a potom sme zistili, že tam nikoho nepoznáme a odišli sme.
(Prečo je môj telefón pod práčkou?!)
Anyway, zajtra v škole ideme pozerať celý špeciál. Potom, samozrejme, vyjadrím svoj názor, ale ten koniec bol veľmi dobrý :D
A trailer na Sherlocka?
Hm. BBC vie, ako zaujať. Celý svet (čítaj: tumblr) sa pýta, prečo Anderson vyzerá tak, ako vyzerá a čo robí a prečo to robí.
Jedna teória vraví, že rozbehol Sherlockov fan club.
Turururú.
Ja sa radšej nechám prekvapiť.
Teraz mám rozčítanú takú knižku, že Meno vetra. Napísal to Patrick Rothfuss. Nečakala som, že ma to bude až tak baviť, ale je to vážne mega. Má to viac ako 600 strán a mne do konca zostáva necelých 100. Už sa začínam tešiť na pokračovanie, Strach múdreho muža.
Fuh, ale už začínam mať klaustrofóbiu. Kto vymyslel, že budú robiť všetky okná naraz?!
Mačičky sa už začínajú predierať z prepravky, ale nemôžem ich pustiť. Shit. Nemám rada robotníkov. Ale mohlo byť horšie, mohli byť cigáni. Nie, že by som bola rasistka, ale ja sa ich bojím!
A ešte by som rada poznamenala, že som pred pár týždňami bola v kine na novom Thorovi.
Thor 2: The Dark World ma príjemne prekvapil. Bola som na tom s 12 ľuďmi, z ktorých som poznala dvoch. Všetko Whoviani, takže to tak aj vyzeralo. Keď sa mi bude chcieť, spravím recenziu, na teraz vám musí stačiť, že Loki je sviňa. Ale aj tak ho mám rada :3
Ale idem už čítať. Tak sa mi tu majte, keď budem mať zase čas, pribudnú ďalšie písmenká.
*März*
utorok 29. októbra 2013
Pieseň o kríži stratených
Táto báseň je moja najstaršia. Môžte si ju prečítať a poprípade vyjadriť na ňu svoj názor :)
I
Spievam pieseň pre tých, čo hľadajú
No nevedia, že nikdy nenájdu
Stratený pre takú maličkosť
Nájde len do zlého sveta dlhý most
Taký dlhý čas už nádej nehľadá
Za pokus viac žiť len tak málo dá
Nevie sa zastaviť, nevie sa smiať
Pre lepší život nevie, čo má dať
Nepatrí mu to, čo má, patrí len sebe sám
Nepatrí mu krajší svet, taký, aký mám
,,Na koniec sveta pôjdem, až potom sa vzdám
Až do konca dní malú nádej mám“
Stále sa ľutuje, len na kríž hľadí
Spomína na časy, keď bol ešte mladý
Nevie, či smie priložiť ruky na oltár
Čoskoro sa rozbije sťa sklený pohár
Slzy už tečú, do rúk padajú
Padajú za tých, čo život dávajú
Čo dávajú život pre svoj lepší svet
Vlastný svet, čo kvitne ako biely kvet
II
Zranený, zlomený sám svetom kráčal
Svoje modré oči v slaných slzách máčal
Nevidel, necítil, čo chce od neho dnešný svet
Nevedel uhasiť ten svoj večný smäd
Zranený, zlomený, ulicou sa túlal
Nevedel pochopiť, že svetu sa rúhal
Kľuč od srdca brán poctivo chránil
Svoj vlastný svet ako oko v hlave bránil
Nevidel, necítil, no vedel, čo so sebou
Cítil len nevinné pohľady za sebou
A vždy, keď sa otočil, prestali sa smiať
Svoje krehké srdce bál sa svetu dať
III
Každý z nás nesie svoj vlastný kríž
Nehybný, nevinný, sťa Tvoja tvár keď spíš
Stratený, zlomený, na tvári vrásky
Možno sú to iba zvráskavené masky
Sám proti všetkým, aj proti sebe sám
Čakal na smútok, čo príde na svet k nám
Stratený, zlomený, mám pre Teba novinu,
Tvoje slzy ako čas čoskoro sa pominú
IV
Koľkokrát spadneš, no nevieš vstať
Nevieš, či plakať, či sa smiať
Láka Ťa život s nálezmi bez strát
Koľkokrát spadneš, toľkokrát skús vstať
Vždy, keď sa potkneš, skúšaš nespadnúť
Na všetky pády skúšaš zabudnúť
Len ďalej padaj, aspoň vieš, že ideš
Možnože do cieľa čoskoro prídeš
Stratený, zlomený, len ďalej padaj
Miesto pre svoj kríž vo vlastnom svete hľadaj
Aj so zlomeným krídlom ďaleko doletíš
Ak v zlo dnešného sveta nikdy neveríš
Keď neuveríš v sny, budeš cítiť vinu
A medzi seba Ťa nočné mory príjmu
Tak konečne nehádž o vlastnú stenu hrach
Spomienky sa rozsypú ako perie v prach
Tak vezmi svoj kríž a odhoď všetok strach
Nepúšťaj ho ďalej, keď stojí vo dverách
Na špinavú stenu sám kreslil svoj kríž
No dážď ho zmyl a nezostalo z neho nič...
*März*
Where to go? England!
(Tento článok som začala písať asi pred týždňom, takže to berte s rezervou :D)
Už viem, kam sa presťahujem.
Už viem, kam sa presťahujem.
Do Veľkej Británie. Asi zbožňujem tú krajinu. Totižto, milujem čaj. A oni tam pijú čaj stále! Aj ja pijem čaj stále. Priemerne tri šálky denne, ale to preto, lebo jeden deň si ich spravím sedem a ďalší napr. dve, lebo som lenivá. Ale keď je veľmi zle, improvizujem a pijem Ice Tea. Ale iba kvalitný. Aj keď je drahý.
No, dostaňme sa k podstate tohto článku.
Asi som ešte nespomínala, že chodím znovu na výtvarnú. Ale chýba mi aj dramatický, no tam už tento rok nemôžem chodiť. Kvôli *debilným**zákonom**slovenskej**republiky* tam nemôžem chodiť, ak chodím na výtvarnú, jedine, že by som mala 200€ nazvyš.
*práve sa učí*
Neznášam školu!!!
(okrem tých úžasných vedeckých predmetov, ktoré ma nikdy neomrzia, no na našej škole sa im nikdy nebudem venovať dostatočne)
(nie, že by som niečo vedela)
(občas sa cítim hlúpo)
(ale okolo mňa je tiež kopa idiotov, vďaka ktorým sa cítim menej hlúpo)
Asi som vypustila svoje umelecké sny. Teda, nie úplne, ale určite sa tým nebudem živiť. Keď na vedu nie som sama, veľmi ma baví. Keď sa mám s kým učiť, rozprávať sa o tom, rozmýšľať o tom... Najviac ma teší, keď spolužiačka donesie do školy časopis typu Kozmos a zatiaľ čo ostatných trápi, čo ja viem, napr. právo, my si čítame o dvojhviezdach. Alebo sa rozprávame o Sherlockovi alebo Doctorovi. Ja mám teraz takú miernu obsession vo filmoch a seriáloch. Z toho sa aj nejak vyvodilo, že ja budem písať scenár pre video s únosom triednej knihy. Mala som asi päť nápadov, ale iba jeden sa mi podarilo dotiahnuť do konca. Ale viem si predstaviť samú seba, ako píšem scenár k filmu alebo niečo režírujem. Ale na to som mala myslieť skôr. Už je asi neskoro, začínať s takýmito vecami.
Inak, mám problém. Lebo veľmi chcem ísť na MatFyz, ale aj na niečo biologické, teda biológiu alebo medicínu a neviem si vybrať. A zmenila som maturitné predmety. Teda jeden som pridala. Fyziku. Ak ju dám na 2, mala by som byť prijatá na MatFyz. Och, jak ja toto nenávidím...
No, a vráťme sa k môjmu milovanému Anglicku. Cez prázdniny tam idem! Na dva mesiace! Dúfam a verím, že to budú dva najlepšie mesiace môjho života. Idem tam s najlepšou kamarátkou, jej sestrou a mojím spisovateľským spolužiakom. To bude tak supermegafoxyawesomehot... *epic Harry Potter music playing*
(A teraz aktuálnejšia časť, ktorú idem písať teraz:)
No, takže, dokončila som scenár a nešla som do školy. Spolužiačka to vytlačila, nech si to pozrie tá kamarátka, a viete, čo povedala? Že to je moc zložité a jej sa to nechce natáčať! No a potom vymyslela scenár, jak budú nemčinári a španielčinári bojovať o triednu knihu a že to ma super premyslené. A potom, keď sa to už natáčalo, nemala to vôbec premyslené. Teda ževraj, ja som tam už nebola, lebo som tam nehrala. Lebo dve spolužiačky, čo tiež nejdú na stužkovú neboli v škole a ja som nechcela byť jediná, čo bude hrať vo videu a nebude na stužkovej.
Už mám aj oznamká. Časom o nich spravím článok, vyfotím ich a vypíšem citáty. Ale akosi tam tá oznamková spoločnosť (tlacoznamka.sk) zabudla napísať jedného bývalého spolužiaka, čo je dosť trapas. A aj na oznamko, aj na pozvánky na stužkovú nám zabudli napísať zopár čiarok, za čo nás niekoľko ľudí vysmialo, že tam máme gramatickú chybu. Aspoň jedna fotka toho najkrajšieho oznamka:
(A teraz aktuálnejšia časť, ktorú idem písať teraz:)
No, takže, dokončila som scenár a nešla som do školy. Spolužiačka to vytlačila, nech si to pozrie tá kamarátka, a viete, čo povedala? Že to je moc zložité a jej sa to nechce natáčať! No a potom vymyslela scenár, jak budú nemčinári a španielčinári bojovať o triednu knihu a že to ma super premyslené. A potom, keď sa to už natáčalo, nemala to vôbec premyslené. Teda ževraj, ja som tam už nebola, lebo som tam nehrala. Lebo dve spolužiačky, čo tiež nejdú na stužkovú neboli v škole a ja som nechcela byť jediná, čo bude hrať vo videu a nebude na stužkovej.
Už mám aj oznamká. Časom o nich spravím článok, vyfotím ich a vypíšem citáty. Ale akosi tam tá oznamková spoločnosť (tlacoznamka.sk) zabudla napísať jedného bývalého spolužiaka, čo je dosť trapas. A aj na oznamko, aj na pozvánky na stužkovú nám zabudli napísať zopár čiarok, za čo nás niekoľko ľudí vysmialo, že tam máme gramatickú chybu. Aspoň jedna fotka toho najkrajšieho oznamka:
Inak, dnes som zistila, že moja spolužiačka, ktorá počúva hip hop, má rada Zoči Voči. A minule zdieľala pesničku od IneKafe. To by som v živote na ňu nepovedala. Ale celkom ma to potešilo, musím povedať.
Dnes mi začali prázdniny. Pôvodne som chcela ísť spať len čo prídem zo školy, ale nakoniec som skončila pri telke a pozerala som Bones a Castle. Celý deň. Aj dnešné, aj staré diely. Zistila som, že Castle je skvelý seriál. Vždy som si myslela, že je to sprostosť, ale keď už sa na to zadívate, je to fajn. Vlastne som sa rozhodla, že keď zmaturujem a hlavne budem mať externý disk, pekne poctivo si to pozriem od prvej série až po koniec.
A tak. Idem písať poviedku. Asi. Alebo si ešte niečo pozriem. Inak strašne by som si chcela pozrieť filmy The fifth estate, Ender´s game a Gravity, ale sú strašne nové a ešte ich neviem zohnať. Ale Gravity už dávajú v kine a Ender´s game vraj budú dávať tiež. Tak asi pôjdem do kina. Ale je to strašne drahé. Ja radšej pozerám pekne doma. Najlepšie so zopár kamošmi.
Ale bežím ja už, majte sa a NENECHAJTE SA DEPRIMOVAŤ REKLAMAMI NA YOUTUBE!!!
*März*
nedeľa 27. októbra 2013
Šmak!
Ahojte :) Tak, na dnes trochu menej depresívne.
Zajtra ideme v škole natáčať to hlúpe video na stužkovú. Keďže som jedna z troch ľudí, čo sa stužkovej nemienia zúčastniť a jedna z nás zajtra do školy nepríde, asi tam nebudeme hrať ani my dve, čo by znamenalo šetrenie financií. Lebo ja si video, na ktorom nie som, nemienim platiť.
V poslednom čase pozerám veľa filmov. Rozhodla som sa, že si založím nový blog, kam budem dávať recenzie. Tento týždeň som pozerala všetky časti Lord of the Rings. Nejak som si myslela, že som to ešte nevidela, ale asi som sa mýlila, lebo som akosi vedela, čo sa tam stane a celé mi to bolo nejaké povedomé. Možno kvôli knihám, ale mám pocit, že tam som si všetky tie scény predstavovala inak. Ale najviac som si spomenula, jak som na silvestra bola v kine na Hobbitovi. Bolo nás tam tuším sedem a ja som jediná poznala všetkých, takže som strašne nevedela, kam si sadnúť. A najväčší trapas bol, jak som rezervovala miesta. Tak trochu omylom som objednala nejaký asi tretí rad odspodu, ale chcela som odvrchu. Nakoniec to objednal kamoš.
Hobbit je dokonalý film a neskutočne sa teším na ďalšie časti. Keď som to čítala, neskutočne som si obľúbila dráčika Smauga, v českom preklade Šmaka (čo je skvelé meno pre draka). A teraz ho hrá môj obľúbený (teda jeden z najobľúbenejších) herec, Benedict Cumberbatch!
Neviem, či som to už spomínala, ale prihlásila som sa na kurz na prípravu na medicínu a chodievam tam každú sobotu. Je to na PriF UKu, čo je v paži a cesta mi tam trvá asi hodinu. Začína sa to o 8:30. Musím vstávať okolo 5:30, aby som to stihla! A na biológii sme prvý krát zapísali 14 strán a teraz 17 (v priebehu 5 hodín, s tým, že máme dokopy asi 40 minút pauzu). A ja si to ešte prepisujem, lebo keď píšem rýchlo, píšem škaredo. A na chémii nás teraz mala taká mladá holka, ktorá nám iba čítala, čo máme v prezentácii, ktorú sme si fotili, lebo sme nestíhali písať. A tak.
No, ale už je veľa hodín, idem spať (posúval sa čas).
*März*
Zajtra ideme v škole natáčať to hlúpe video na stužkovú. Keďže som jedna z troch ľudí, čo sa stužkovej nemienia zúčastniť a jedna z nás zajtra do školy nepríde, asi tam nebudeme hrať ani my dve, čo by znamenalo šetrenie financií. Lebo ja si video, na ktorom nie som, nemienim platiť.
V poslednom čase pozerám veľa filmov. Rozhodla som sa, že si založím nový blog, kam budem dávať recenzie. Tento týždeň som pozerala všetky časti Lord of the Rings. Nejak som si myslela, že som to ešte nevidela, ale asi som sa mýlila, lebo som akosi vedela, čo sa tam stane a celé mi to bolo nejaké povedomé. Možno kvôli knihám, ale mám pocit, že tam som si všetky tie scény predstavovala inak. Ale najviac som si spomenula, jak som na silvestra bola v kine na Hobbitovi. Bolo nás tam tuším sedem a ja som jediná poznala všetkých, takže som strašne nevedela, kam si sadnúť. A najväčší trapas bol, jak som rezervovala miesta. Tak trochu omylom som objednala nejaký asi tretí rad odspodu, ale chcela som odvrchu. Nakoniec to objednal kamoš.
Hobbit je dokonalý film a neskutočne sa teším na ďalšie časti. Keď som to čítala, neskutočne som si obľúbila dráčika Smauga, v českom preklade Šmaka (čo je skvelé meno pre draka). A teraz ho hrá môj obľúbený (teda jeden z najobľúbenejších) herec, Benedict Cumberbatch!
Neviem, či som to už spomínala, ale prihlásila som sa na kurz na prípravu na medicínu a chodievam tam každú sobotu. Je to na PriF UKu, čo je v paži a cesta mi tam trvá asi hodinu. Začína sa to o 8:30. Musím vstávať okolo 5:30, aby som to stihla! A na biológii sme prvý krát zapísali 14 strán a teraz 17 (v priebehu 5 hodín, s tým, že máme dokopy asi 40 minút pauzu). A ja si to ešte prepisujem, lebo keď píšem rýchlo, píšem škaredo. A na chémii nás teraz mala taká mladá holka, ktorá nám iba čítala, čo máme v prezentácii, ktorú sme si fotili, lebo sme nestíhali písať. A tak.
No, ale už je veľa hodín, idem spať (posúval sa čas).
*März*
štvrtok 24. októbra 2013
The End Of You And Me
VRACIAM SA!!!
Áno, mám opravený počítač. Za to chcem poďakovať ľuďom, čo ho opravili (tak všeobecne) :D
Odkedy som to tu navštívila naposledy, stalo sa toho veľmi veľa. Asi je to trochu patetické, ale musím sa po tom čase vyrozprávať.
V poslednom čase som veľmi zraniteľná. Nie, že by som mala depresívnu náladu, ale nemôžem povedať, že by som bola šťastná.
V škole toho máme veľmi veľa. Tento rok maturujem. Keď som tak uvažovala, na akú výšku sa prihlásim, rozhodla som sa pre niekoľko smerov: medicína, biológia, fyzika, chémia/biochémia, paleontológia/paleobiológia. Prihlásila som sa na medicínsky kurz. Stretla som tam veľa ľudí, na ktorých som už takmer zabudla. Ale podstata je, že tam máme veľmi veľa učenia. Mám sa naučiť 3000 otázok z biológie a chémie. A v škole sa stále učíme len slovenčinu a angličtinu. Mám toho plné zuby. Tri písomky za hodinu, to je u nás na slovenčine také bežné.
Ale to nie je všetko. Teraz sa vo veľkom rieši stužková. Ja tam nejdem. A ani moje dve kamarátky. Všetci to riešia a hádajú sa s nami, hlavne učitelia. Akoby to bola ich vec.
A teraz sme sa veľmi hádali kvôli videu s únosom triednej knihy. Ale tu nejdem opisovať žiadne podrobnosti, ale veľmi ma to nahnevalo, pretože som si uvedomila, že ľudia okolo mňa menia názor tak, aby sa nemuseli cítiť vinný. Tak, ako im to vyhovuje.
Veľmi mi vadia ľudia okolo mňa. Je zopár ľudí, ktorých mám rada, ale je ich čím ďalej tým menej, mám pocit.
Okrem toho sa nám rozpadol orchester. Založili ho znova, ja som mala byť jedna z vedúcich, ale nevyšlo to, lebo keď sa zahlasovali vedúci, bola som chorá. Ale už je to jedno, lebo tam kvôli kurzom aj tak nestíham chodiť. Ale to neznamená, že ma to nezranilo, že ma tak odstrčili.
S ľuďmi, na ktorých mi ešte pred pár... mesiacmi? týždňami? tak veľmi záležalo, sa už skoro vôbec nestretávam. Občas mám pocit, že na mňa kašlú. To prerastá v pocit, že ja kašlem na nich. Ale asi to tak nie je. Ja som sa snažila, no asi som bola odmietnutá. Takých ľudí je viac. Asi som sa veľmi zmenila, ale už si skoro s nikým nemám čo povedať. Mám úplne iné vzťahy. Nikdy neboli ľudia, ktorých som vyslovene neznášala, ale teraz zrazu sú. Neviem prečo, jednoducho sa tak cítim.
Okrem toho mám problém s mačkami. Mám 5 mačiatok a nemám ich kam dať. Kopa ľudí mi písala, že ich chce, no teraz menia názor. A tie mačičky majú teraz strašnú hnačku. Netuším z čoho. Aj ich mamina, ktorá mala ísť v piatok na sterilizáciu, ale kvôli tomu nemôže.
Inak, mám zopár noviniek, čo sa týka sledovania seriálov a filmov. Ja som si normálne pozrela Star Wars a Star Trek filmy a LOTR a všetky diely Doctor Who a Sherlock a Suits a neviem čoho ešte a mám normálne pocit, že sa zo mňa stáva riadny nerd. Som nadšená! Vždy som mala také superhrdinovské sklony, ale myslela som si, že sci-fi je najväčšia kravina pod Slnkom. Ale keď to už začnete pozerať... No... Ja neviem prestať. Akože tak som trávila svoje prázdniny. Pozeraním... vecí.
A začala som znova písať. Môjmu spolužiakovi idú teraz vydať knihu. Asi iba v elektronickej podobe, ale aj tak. Celkom ma inšpirovalo jeho nadšenie a asi to, že konečne sa mám s kým porozprávať o písaní a fantasy a sci-fi. Vlastne, to vďaka nemu som videla Star Wars. A neľutujem.
Inak, zistila som, jak odlišne vnímate svet a ľudí okolo seba, keď ste štastní. Mne napríklad vôbec nevadili idioti. Ale teraz ma veľmi hnevajú.
Možno je to tým, že som sa celkovo zmenila. Absolútne, ale absolútne som začala kašlať na názor druhých. Začala som si veci robiť po svojom. Snažím sa nenosiť podpätky a nemaľovať sa, celkovo žiť pohodlnejšie. Dostala som na narodeniny kriedy na vlasy a teraz mám pestrú hlavu vždy, keď sa dá. A je mi jedno, že sa nad tým iní pozastavujú.
Vlastne, od kedy som prestúpila na inú školu sa absolútne mením. Prehadzujem hodnoty a rozmýšľam viac nad tým, kto je pre mňa skutočne dôležitý.
Roztriedila som svojich priateľov do niekoľko skupín, podľa vzťahu, ktorý s nimi mám. Sú tu takí, s ktorými rozprávam o všetkom, takí, ktorých som dlho nevidela, no stále ich mám rada, takí, s ktorými rozprávam iba o pár oblastiach a takí, s ktorými sa moje priateľstvo len začína alebo končí. A končím aj ja. Musím sa učiť literatúru od začiatku školského roka.
Dúfam, že som vás mojím bľabotaním veľmi nedeprimovala.
*März*
piatok 7. júna 2013
Výkec number netuším-koľko-SORRY-že-sem-nič-nedávam-a-teraz-idem-písať-o-škole
Ahojte :)
Ako si tak pokojne nažívam, občas sa mi do toho pripletie škola. A ja potom nič nestíham. Každý jeden deň bojujem s otázkou, či s tým neprestať. Ale našťastie mám rozum. Myslím, že pokiaľ nedokončím strednú, nebudem mať šťastný život. V škole je nuda, zaberá príliš veľa času a učíme sa tam sprostosti.
Ja mám v živite zopár cieľov a ako si tak uvedomujem, bez školy by to bolo jednoduchšie.
Najdôležitejšia zo všetkého je pre mňa kapela. Zatiaľ sme síce oficiálne traja, nemáme ani speváka, ale už dve z nás cvičia na prvý spoločný koncert. Budeme hrať s kapelou zo ZUŠky, nič moc, no aspoň hráme spolu pred ľuďmi. Budeme hrať tú najhoršiu, najkomunistickejšiu pesničku pod Slnkom - tri slová od Mariky Gombitovej. Je tam asi päť akordov, vlastne sedem... A je to strašné. Ale myslíme pozitívne :)
S kapelou mám okrem skompletizovania aj ciele ako nahrať album s vlastnými songami, a... :D zúčastniť sa WARPED TOUR :D mať rozhovor s Bryanom Starzom :D ísť hrať do Japonska :D No, možno raz :D
Potom by som rada napísala knihu. Cez prázdniny na tom začnem pracovať. Teda už som začala, ale musím upraviť kopu vecí a hlavne to dokončiť. Mám niekoľko diel rozpísaných, ale väčšinou je to fan fiction, čiže bude asi problém s vydaním.
Okrem toho rozmýšľam nad zamestnaním. Kamoši sa ma snažia presvedčiť, že s mojou hlavou by som mala ísť na nejakú vedeckú výšku. Chcem ísť asi na biológiu. Baví ma aj fyzika, ale neznášam matematiku, potom informatika, filozofia, jazyky (aj keď sa ich nerada učím v škole), psychológia... ... ... Je milión vecí, čo by som mohla študovať. Ale mňa to viac láka k umeniu. Jednoducho chcem robiť niečo, čo ma naozaj baví. Fotiť, šiť, navrhovať oblečenie, alebo premňa-zamňa dizajn webových stránok, hrať na gitaru, flautu, klavír, písať piesne, učiť sa o hudbe, písať reportáže, recenzie, pozerať filmy, natáčať filmy, hrať vo filmoch, robiť tetovania, piercingy, strihať vlasy, robiť make up, manikúru, jednoducho hocičo, pri čom nebudem musieť sedieť hodiny nad knihami...
Ja som odmalička vychovávaná skôr umelecky, teda, moji rodičia nie sú vedci ani nič podobné, na druhej strane ani umelci... Otec hral na gitaru, učil ma počúvať metal. Môj dedko bol novinár a spisovateľ a pradedko ovládal desať jazykov.
Ja síce nemám samé jednotky, ale keby som nebola lenivá, mala by som... Viem to, lebo som schopná učiť sa veľmi rýchlo aj veci, ktoré ma nebavia, ale keďže sa mi nechce, neučím sa skoro vôbec a som taká priemerná študentka, zväčša s trojkami. Tie mávam bez toho, aby som sa do niečoho čo i len pozrela! Až na matematiku. To každú písomku dopletiem. Ale mám ju posledný rok, už len dve písomky a potom budem oslavovať.
Idem maturovať zo SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY (obviously - toto je moje nové obľúbené slovo), ako jazyk si dávam ANGLICKÝ JAZYK (chystám sa na ceryifikát Cambridge C1, nemusím potom maturovať z aj, ani keď ho dám na B2), a ako voliteľné predmety BIOLÓGIU a CHÉMIU. Chcela som aj psychológiu ako piaty predmet, ale to sa na našej škole nedá.
Keď zmaturujem, začnem sa znova učiť japončinu a s niekoľkými kamarátkami uvažujeme aj nad nejakým severským jazykom. A chcem sa naučiť poriadne po nemecky a francúzsky, aj by som rada vedieť taliansky. A... No, už asi nijak :D
A asi chcem znova začať chodiť na výtvarnú, ale to už budúci školský rok. Chcela by som viac kresliť, hlavne anime a možno by som skúsila napísať vlastnú mangu. Ale na Slovensku mi to nikto nevydá. O! Ešte to som chcela, že sa chystám čo najskôr presťahovať do nejakej inej krajiny. Ešte neviem presne kam, ale asi niekam na sever, od Británie cez Nemecko až po Škandináviu. Alebo do Kalifornie, poprípade Japonska. Ale každopádne niekam. Len tu nezostať.
No, už sa mi nechce písať, asi idem spať. Počítač sa už opravuje, potom začínam s poviedkami, metal problems, pesnička dňa, to chcem dokonca začať pridávať okrem s textom aj s info o kapele (v samostatnom článku). A budem mať windows 8, juchú!
Dobrú noc :)
*März*
Ako si tak pokojne nažívam, občas sa mi do toho pripletie škola. A ja potom nič nestíham. Každý jeden deň bojujem s otázkou, či s tým neprestať. Ale našťastie mám rozum. Myslím, že pokiaľ nedokončím strednú, nebudem mať šťastný život. V škole je nuda, zaberá príliš veľa času a učíme sa tam sprostosti.
Ja mám v živite zopár cieľov a ako si tak uvedomujem, bez školy by to bolo jednoduchšie.
Najdôležitejšia zo všetkého je pre mňa kapela. Zatiaľ sme síce oficiálne traja, nemáme ani speváka, ale už dve z nás cvičia na prvý spoločný koncert. Budeme hrať s kapelou zo ZUŠky, nič moc, no aspoň hráme spolu pred ľuďmi. Budeme hrať tú najhoršiu, najkomunistickejšiu pesničku pod Slnkom - tri slová od Mariky Gombitovej. Je tam asi päť akordov, vlastne sedem... A je to strašné. Ale myslíme pozitívne :)
S kapelou mám okrem skompletizovania aj ciele ako nahrať album s vlastnými songami, a... :D zúčastniť sa WARPED TOUR :D mať rozhovor s Bryanom Starzom :D ísť hrať do Japonska :D No, možno raz :D
Potom by som rada napísala knihu. Cez prázdniny na tom začnem pracovať. Teda už som začala, ale musím upraviť kopu vecí a hlavne to dokončiť. Mám niekoľko diel rozpísaných, ale väčšinou je to fan fiction, čiže bude asi problém s vydaním.
Okrem toho rozmýšľam nad zamestnaním. Kamoši sa ma snažia presvedčiť, že s mojou hlavou by som mala ísť na nejakú vedeckú výšku. Chcem ísť asi na biológiu. Baví ma aj fyzika, ale neznášam matematiku, potom informatika, filozofia, jazyky (aj keď sa ich nerada učím v škole), psychológia... ... ... Je milión vecí, čo by som mohla študovať. Ale mňa to viac láka k umeniu. Jednoducho chcem robiť niečo, čo ma naozaj baví. Fotiť, šiť, navrhovať oblečenie, alebo premňa-zamňa dizajn webových stránok, hrať na gitaru, flautu, klavír, písať piesne, učiť sa o hudbe, písať reportáže, recenzie, pozerať filmy, natáčať filmy, hrať vo filmoch, robiť tetovania, piercingy, strihať vlasy, robiť make up, manikúru, jednoducho hocičo, pri čom nebudem musieť sedieť hodiny nad knihami...
Ja som odmalička vychovávaná skôr umelecky, teda, moji rodičia nie sú vedci ani nič podobné, na druhej strane ani umelci... Otec hral na gitaru, učil ma počúvať metal. Môj dedko bol novinár a spisovateľ a pradedko ovládal desať jazykov.
Ja síce nemám samé jednotky, ale keby som nebola lenivá, mala by som... Viem to, lebo som schopná učiť sa veľmi rýchlo aj veci, ktoré ma nebavia, ale keďže sa mi nechce, neučím sa skoro vôbec a som taká priemerná študentka, zväčša s trojkami. Tie mávam bez toho, aby som sa do niečoho čo i len pozrela! Až na matematiku. To každú písomku dopletiem. Ale mám ju posledný rok, už len dve písomky a potom budem oslavovať.
Idem maturovať zo SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY (obviously - toto je moje nové obľúbené slovo), ako jazyk si dávam ANGLICKÝ JAZYK (chystám sa na ceryifikát Cambridge C1, nemusím potom maturovať z aj, ani keď ho dám na B2), a ako voliteľné predmety BIOLÓGIU a CHÉMIU. Chcela som aj psychológiu ako piaty predmet, ale to sa na našej škole nedá.
Keď zmaturujem, začnem sa znova učiť japončinu a s niekoľkými kamarátkami uvažujeme aj nad nejakým severským jazykom. A chcem sa naučiť poriadne po nemecky a francúzsky, aj by som rada vedieť taliansky. A... No, už asi nijak :D
A asi chcem znova začať chodiť na výtvarnú, ale to už budúci školský rok. Chcela by som viac kresliť, hlavne anime a možno by som skúsila napísať vlastnú mangu. Ale na Slovensku mi to nikto nevydá. O! Ešte to som chcela, že sa chystám čo najskôr presťahovať do nejakej inej krajiny. Ešte neviem presne kam, ale asi niekam na sever, od Británie cez Nemecko až po Škandináviu. Alebo do Kalifornie, poprípade Japonska. Ale každopádne niekam. Len tu nezostať.
No, už sa mi nechce písať, asi idem spať. Počítač sa už opravuje, potom začínam s poviedkami, metal problems, pesnička dňa, to chcem dokonca začať pridávať okrem s textom aj s info o kapele (v samostatnom článku). A budem mať windows 8, juchú!
Dobrú noc :)
*März*
sobota 20. apríla 2013
Výkec... 4? 5?
Viete čo? Včera som bola bicyklovať :D Kamoška stratila mobil. Obe sme rovnako vysoké a mali sme bicykle že jeden veľký, jeden malý, takže to bol dosť trapas.
No, konečne sa dostávam k parlamentu. To bol zážitok! Tam keď prídete, detekujú kovy, a moji spolužiaci strašne pípali. Kebyže ich poznáte :D Sú takí smiešni (akože v dobrom). Inak, tak mimochodom, viete, čo sa mi stalo?? My máme v triede takú vytrínku plnú plechoviek z energeťákov a ja som tam išla dať novú plechovku a som to celé zhodila :/ Ale potom sme to naskladali späť, za čo sa musím poďakovať istým spolužiakom, že mi s tým pomohli. Ale späť k téme! No, nás po parlamente sprevádzal Kolesík, to je také čudo zo smeru. Hovoril, že politici chodia do práce, že to len ľudia si myslia, že nie. Ale čo vám poviem, veľa ich tam nebolo. Ale bol tam Matovič v svetríku a ten idiot Čaplovič. Keby sa priblížil viac k nám, neviem-neviem, ako by skončil. A hlasovanie je fakt nudné. Oni vlastne ani nevedia, za čo hlasujú. Kompetentní vpredu im ukážu, čo majú urobiť a
oni to urobia. Až na uja Hlinu. Ten hlasuje opačne, ako väčšina. A oni tam len sedia v tej hale, predseda hovorí čísla, oni si stláčajú hlasovacie gombíky a koniec. A dostávajú platy za nič. V podstate máme vládu jednej strany. Prečo nemôžme zmeniť systém? My tú moc máme, ale asi sme príliš leniví zamýšľať sa nad voľbami.
No, ale už ma z tejto témy bolí hlava. Prejdime radšej k tescu. Viete, čo tam majú tie cukríky, čo si sami naberáte? Tak tie si nikdy nekupujte večer! Verte mi, prídete o zuby, poprípade celú sánku.
Už je síce po prvom apríli, ale ja musím porozprávať zopár príhod. Nič z toho som, bohužiaľ, na vlastné oči nevidela, ale stojí to za zmienku. Za prvé, na istej škole jedna trieda spravila obesenca z mikín a iného oblečenia a zavesila ho z triedy nad zborovňou. So evil! Na tej istej škole zase iná trieda pozväzovala mikiny za rukávy a všetci hromadne vyliezli oknom :D Na inej škole mali učiteľku, ktorá mala na hlave afro a oni jej tam nasypali šumienku. Keď si potom prešla mokrými rukami po hlave, celé jej to vybuchlo a ona sa ich pýtala, že na čom sa smejú a došlo jej to, až keď jej to začalo stekať po tvári. Rýchlo strčila hlavu do umývadla... a vtedy vošiel zástupca :D A spýtal sa, či im doma vypli vodu :D No, a kamarátkina mamina, keď bola malá, bol do nej strašne zaľúbený spolužiak, tak mu povedala, že ak naozaj, nech zje rybičku z akvária, čo mali v triede. A on ju normálne chytil a dal si do úst :D A na ekonomickej fakulte univerzity komenského (!!!) majú na jedných dverách napísané: "Vždy, keď tieto dvere zostanú otvorené, zomrie jedno mačiatko." Ja som skoro zomrela, keď som to videla! No, to všetko sa nestalo na prvého apríla, to tak priebežne.
Teraz mám trochu depresívnu náladu. Na zajtra máme čitateľský a ja zatiaľ nemám spísané ani jedno dielo. Dnes som si farbila vlasy na čierno, ale nemala som dosť farby, tak to idem ešte dofarbovať. Na zajtra mám toho strašne veľa. A musím ešte zháňať darčeky, aj na teraz, aj také, čo už boli. Ešte som nerozdala ani vianočné! Už len čakám, kedy mi príde pin kód ku karte. A teraz mám ešte sestre strihať vlasy! Našťastie teraz odchádza na týždeň do školy v prírode. Mám ju ostrihať, lebo na karnevale chce ísť za Jinxxa z Black Veil Brides. Hlavné, že je ryšavá :D
Toto mi pripomína, že som nespomínala moje obsesie, t.j. chvíľkovú závislosť na skupinách. Vždy, keď narazím na nejakú mrte dobrú skupinu, musím ju počúvať stále dokola, až kým sa mi neopočúva. Teraz som závislá na Snow White's Poison Bite a Get Scared, predtým Avion Roe, Black Veil Brides, Skillet, The GazettE, SUG, The Paranoid,... Asi v inom poradí... Ale aj tak... A ešte Blindside, SUM41, Green Day, Adam Lambert, ... A ešte bývam závislá aj na jednotlivých pesničkách, ale to už je o inom... (Napr. holy mountains od system of a down, verzia radioactive od lindsey stirling, akustická verzia black rose od romea nightingale a malé písmená si nevšímajte, na tablete je to strašne zložité furt prepínať :D)
Ale ja už musím ísť, mám toho dosť... Dobrú noc :))
*März*
No, konečne sa dostávam k parlamentu. To bol zážitok! Tam keď prídete, detekujú kovy, a moji spolužiaci strašne pípali. Kebyže ich poznáte :D Sú takí smiešni (akože v dobrom). Inak, tak mimochodom, viete, čo sa mi stalo?? My máme v triede takú vytrínku plnú plechoviek z energeťákov a ja som tam išla dať novú plechovku a som to celé zhodila :/ Ale potom sme to naskladali späť, za čo sa musím poďakovať istým spolužiakom, že mi s tým pomohli. Ale späť k téme! No, nás po parlamente sprevádzal Kolesík, to je také čudo zo smeru. Hovoril, že politici chodia do práce, že to len ľudia si myslia, že nie. Ale čo vám poviem, veľa ich tam nebolo. Ale bol tam Matovič v svetríku a ten idiot Čaplovič. Keby sa priblížil viac k nám, neviem-neviem, ako by skončil. A hlasovanie je fakt nudné. Oni vlastne ani nevedia, za čo hlasujú. Kompetentní vpredu im ukážu, čo majú urobiť a
oni to urobia. Až na uja Hlinu. Ten hlasuje opačne, ako väčšina. A oni tam len sedia v tej hale, predseda hovorí čísla, oni si stláčajú hlasovacie gombíky a koniec. A dostávajú platy za nič. V podstate máme vládu jednej strany. Prečo nemôžme zmeniť systém? My tú moc máme, ale asi sme príliš leniví zamýšľať sa nad voľbami.
No, ale už ma z tejto témy bolí hlava. Prejdime radšej k tescu. Viete, čo tam majú tie cukríky, čo si sami naberáte? Tak tie si nikdy nekupujte večer! Verte mi, prídete o zuby, poprípade celú sánku.
Už je síce po prvom apríli, ale ja musím porozprávať zopár príhod. Nič z toho som, bohužiaľ, na vlastné oči nevidela, ale stojí to za zmienku. Za prvé, na istej škole jedna trieda spravila obesenca z mikín a iného oblečenia a zavesila ho z triedy nad zborovňou. So evil! Na tej istej škole zase iná trieda pozväzovala mikiny za rukávy a všetci hromadne vyliezli oknom :D Na inej škole mali učiteľku, ktorá mala na hlave afro a oni jej tam nasypali šumienku. Keď si potom prešla mokrými rukami po hlave, celé jej to vybuchlo a ona sa ich pýtala, že na čom sa smejú a došlo jej to, až keď jej to začalo stekať po tvári. Rýchlo strčila hlavu do umývadla... a vtedy vošiel zástupca :D A spýtal sa, či im doma vypli vodu :D No, a kamarátkina mamina, keď bola malá, bol do nej strašne zaľúbený spolužiak, tak mu povedala, že ak naozaj, nech zje rybičku z akvária, čo mali v triede. A on ju normálne chytil a dal si do úst :D A na ekonomickej fakulte univerzity komenského (!!!) majú na jedných dverách napísané: "Vždy, keď tieto dvere zostanú otvorené, zomrie jedno mačiatko." Ja som skoro zomrela, keď som to videla! No, to všetko sa nestalo na prvého apríla, to tak priebežne.
Teraz mám trochu depresívnu náladu. Na zajtra máme čitateľský a ja zatiaľ nemám spísané ani jedno dielo. Dnes som si farbila vlasy na čierno, ale nemala som dosť farby, tak to idem ešte dofarbovať. Na zajtra mám toho strašne veľa. A musím ešte zháňať darčeky, aj na teraz, aj také, čo už boli. Ešte som nerozdala ani vianočné! Už len čakám, kedy mi príde pin kód ku karte. A teraz mám ešte sestre strihať vlasy! Našťastie teraz odchádza na týždeň do školy v prírode. Mám ju ostrihať, lebo na karnevale chce ísť za Jinxxa z Black Veil Brides. Hlavné, že je ryšavá :D
Toto mi pripomína, že som nespomínala moje obsesie, t.j. chvíľkovú závislosť na skupinách. Vždy, keď narazím na nejakú mrte dobrú skupinu, musím ju počúvať stále dokola, až kým sa mi neopočúva. Teraz som závislá na Snow White's Poison Bite a Get Scared, predtým Avion Roe, Black Veil Brides, Skillet, The GazettE, SUG, The Paranoid,... Asi v inom poradí... Ale aj tak... A ešte Blindside, SUM41, Green Day, Adam Lambert, ... A ešte bývam závislá aj na jednotlivých pesničkách, ale to už je o inom... (Napr. holy mountains od system of a down, verzia radioactive od lindsey stirling, akustická verzia black rose od romea nightingale a malé písmená si nevšímajte, na tablete je to strašne zložité furt prepínať :D)
Ale ja už musím ísť, mám toho dosť... Dobrú noc :))
*März*
pondelok 15. apríla 2013
Výkec 3
Tak som si spomenula, čo k tej reklamácii. To sa mi pošahali sluchatka SONY, čo som dostala od kamošiek na Vianoce, tak ich musím ísť reklamovať. U jednej z tých kamošiek som si minule zabudla brnkátko, dúfam, že ho ešte nestratila :D ale neviem, prečo sa pošahali, večer som normálne počúvala hudbu, na noc som ich položila na kopu učebníc a ráno pustím hudbu a počujem len na ľavé (či to bolo pravé?) ucho. Takže radosť žiť.
Sľúbila som, že porozprávam o Soľničke z liečenia. Táto Soľnička je preto Soľnička, lebo keď jej niekto povedal Soňa, nahnevala sa, že ona je Sonička. Soľnička je trojročné dieťa, ktoré nepozná farby ani zvieratá, hovorí odzadu, prehlasuje, že je diabol, kradne a škúli. Ja som sa jej naozaj bála!
Liečenie bolo mega. Skákali sme na lyžiach, bežkovali sme sa, smiali sme sa, pozerali sme horory. Len mi je ľúto, že sa s tými ľuďmi už nestretávam.
Aj sme mali karneval, naša skupinka si sama vyrábala kostými (strašidelné, samozrejme), lenže súťaž vyhrali krpci s kostýmami z požičovne.
Inak teraz som celkom frustrovaná. Včera mi došiel kuriér doniesť efekty ku gitare, ibaže som nebola doma, tak mi nechal lístok na zemi, nie jak normálny človek v schránke. Potom som mu volala a dohodli sme sa, že mi to donesie dnes medzi pätnástou a šesnástou. A on prišiel o jedenástej, chápete to? Samozrejme som nebola doma, tak musel prísť aj tretíkrát.
Okrem toho mi sestra furt kradne make up. Dnes som kvôli nej rozbila zrkadlo. Moja sestra je dvanásťročná krava. Čo k tomu dodať, kto má takého súrodenca, pochopí.
Teraz máme stále skrátené vyučovanie, lebo triedna odišla do Portugalska a matikárka do Nórska (jej celkom závidím), slovenčinárka nejak tiež nechodí do školy... Takže v tomto smere som celkom šťastná.
Od malička chodím do istého nemenovaného orchestra. Teraz tam ale došla kopa nových ľudí a ja ich všetkých neznášam, až na nejakých max. piatich. Máme tam bubeníka, ktorý vlastne nikdy nebubnuje, divného gitaristu, čo nosí vysoko gate a povedal mi, že som dieťa aj keď som od neho staršia, flautistku, čo hrá naše party, potom takú flautistku, čo sa tvári jak psychologická poradňa aj keď nás absolútne nepozná a okrem toho sa jej práve narodilo dieťa... A tak. Rozmýšľam, že tam prestanem chodiť. Ale zbožňujem sústredenia. Až na to, že sa nerada zapájam do teambuildingových aktivít.
No, a naša dirigentka ma teraz učí na zuške flautu, ibaže skoro vôbec nemávame hodiny. Buď neprídem ja, alebo ona. A nič nové som sa zatiaľ nenaučila. Nie, že by som cvičila. Ale už ma to ani nebaví. Skôr tá gitara. Chcem začať chodiť aj na basu. Ale na poslednej hodine sme hrali Tri slová :D
Inak, dnes som v skrinke v kuchyni, kde máme čaje, poháre a šálky, našla mobil mojej maminy. Mám pocit, že ľuďom okolo mňa prepína.
Parlament naozaj nechávam na neskôr. A cukríky z tesca, obesencov a prvý apríl, moju neschopnosť kúpiť darčeky a nafarbiť si vlasy, tetovania a piercingy, geografikárku a zážitky z táborov. A moje neustále obmeny toho, akou skupinou som práve posadnutá.
Čaute.
*März*
Sľúbila som, že porozprávam o Soľničke z liečenia. Táto Soľnička je preto Soľnička, lebo keď jej niekto povedal Soňa, nahnevala sa, že ona je Sonička. Soľnička je trojročné dieťa, ktoré nepozná farby ani zvieratá, hovorí odzadu, prehlasuje, že je diabol, kradne a škúli. Ja som sa jej naozaj bála!
Liečenie bolo mega. Skákali sme na lyžiach, bežkovali sme sa, smiali sme sa, pozerali sme horory. Len mi je ľúto, že sa s tými ľuďmi už nestretávam.
Aj sme mali karneval, naša skupinka si sama vyrábala kostými (strašidelné, samozrejme), lenže súťaž vyhrali krpci s kostýmami z požičovne.
Inak teraz som celkom frustrovaná. Včera mi došiel kuriér doniesť efekty ku gitare, ibaže som nebola doma, tak mi nechal lístok na zemi, nie jak normálny človek v schránke. Potom som mu volala a dohodli sme sa, že mi to donesie dnes medzi pätnástou a šesnástou. A on prišiel o jedenástej, chápete to? Samozrejme som nebola doma, tak musel prísť aj tretíkrát.
Okrem toho mi sestra furt kradne make up. Dnes som kvôli nej rozbila zrkadlo. Moja sestra je dvanásťročná krava. Čo k tomu dodať, kto má takého súrodenca, pochopí.
Teraz máme stále skrátené vyučovanie, lebo triedna odišla do Portugalska a matikárka do Nórska (jej celkom závidím), slovenčinárka nejak tiež nechodí do školy... Takže v tomto smere som celkom šťastná.
Od malička chodím do istého nemenovaného orchestra. Teraz tam ale došla kopa nových ľudí a ja ich všetkých neznášam, až na nejakých max. piatich. Máme tam bubeníka, ktorý vlastne nikdy nebubnuje, divného gitaristu, čo nosí vysoko gate a povedal mi, že som dieťa aj keď som od neho staršia, flautistku, čo hrá naše party, potom takú flautistku, čo sa tvári jak psychologická poradňa aj keď nás absolútne nepozná a okrem toho sa jej práve narodilo dieťa... A tak. Rozmýšľam, že tam prestanem chodiť. Ale zbožňujem sústredenia. Až na to, že sa nerada zapájam do teambuildingových aktivít.
No, a naša dirigentka ma teraz učí na zuške flautu, ibaže skoro vôbec nemávame hodiny. Buď neprídem ja, alebo ona. A nič nové som sa zatiaľ nenaučila. Nie, že by som cvičila. Ale už ma to ani nebaví. Skôr tá gitara. Chcem začať chodiť aj na basu. Ale na poslednej hodine sme hrali Tri slová :D
Inak, dnes som v skrinke v kuchyni, kde máme čaje, poháre a šálky, našla mobil mojej maminy. Mám pocit, že ľuďom okolo mňa prepína.
Parlament naozaj nechávam na neskôr. A cukríky z tesca, obesencov a prvý apríl, moju neschopnosť kúpiť darčeky a nafarbiť si vlasy, tetovania a piercingy, geografikárku a zážitky z táborov. A moje neustále obmeny toho, akou skupinou som práve posadnutá.
Čaute.
*März*
Výkec 2
Och, och, och, ja chcem zomrieť... Nie naozaj :D Zajtra mám písomku z chémie z nukleových kyselín a vitamínov a z fyziky, no ja vážne netuším z čoho! Dnes som si kúpila dve knihy testov na výšku z biológie. Je to des. Neznášam školu. Dnes som bola u zubárky a išla som na štvrtú hodinu, prišla som skôr, stretla som matikárku, tvárila sa nahnevane, že som nebola na jej hodine, potom som mala nemčinu, potom mi odpadla slovenčina a nakoniec sme mali náboženstvo, na ktorom nikdy nič nerobíme. Mohla som radšej ostať doma. Už sa teším, keď zmaturujem. Inak, včera som písala o tom, čo v škole nemôžme nosiť a zistila som, že sú to kraviny. Dôkladne som preštudovala školský poriadok. Môžme mať roztrhané gate, lebky, pokojne aj pentagramy, tetovania, len tie piercingy sú zakázané. Takže tak.
A chcela som o tej angličtinárke hento to! Že... Jak som prestúpila na novú školu, je to hrůza děs. Ona si dvojstranový článok prekladá so slovníkom, ešte polovicu preloží zle... A k učebniciam máme kľúč, teda skôr ku pracáku a testom a čo tam nie je, to je automaticky zle... Na základke som zas mala učiteľku, čo si polovicu chýb nevšimla. A taká ešte predtým počúvala Tokio Hotel (čo bolo v konečnom dôsledku pozitívne).
Dnes sa mi totálne pošahal mobil. Trvá mu strašne dlho, kým niekomu zavolá. A na tablete mi furt vypadáva klávesnica. Dnes sme chceli s kamoškou písať životopis, ale nešlo to. Ideme brigádovať do Pet Center. Odtiaľ mám mať zajka, ale neviem, lebo práve mi maminka oznámila, že ona mi nepovedala, že ho môžem mať. Toto moji fotrovci furt robia. Už mám sľúbené kanady, snowboard, opravu bicykla a topánok, ... Nechce sa mi to všetko vypisovať. Ale je toho naozaj veľa.
Možno pôjdem do Milána! Teraz majú spiatočné letenky za 15€ a spať budem u niekoho cez couchsurfing. Vygooglite si. Stojí to za to.
Budem si to musieť platiť sama, rovnako ako stužkovú. Tú budeme mať na hrade. O tej porozprávam neskôr, keď budem vedieť podrobnosti. Už mám objednané boty. Mali by prísť v najbližších dňoch.
Tie reklamácie! Neviem, čo som tým myslela včera, ale dnes sa mi stalo niečo neuveriteľné! Bola som v Deichmanovi s kamoškou, že kúpim si čierne číňany. Tak že dobre, vyskúšala som si jednu, skontrolovali sme ja jednu, kamoška druhú, či sú rovnaké číslo, či nie sú nejaké pošahané a všetko bolo v pohode, dojdem domov, a nie sú obidve pravé?! A! K vodnej som nedostala klieštiky na uhlíky a samostatne ich nikde nepredávajú. Tuším viem nakupovať :D
Kúpila som si fínsku konverzáciu. Kamoška ju má už dlhšie, a raz sme si písali na facebooku po fínsky, ja cez google translate a ona mi strašne chcela dokázať, že google translate je blbosť. Tak sme sa nejak dostali k tomu, že sa mi tam zjavila veta Voinko maksaa luottokortilla? Zadám to do prekladača a vyhodí mi to: Môžem platiť kreditkou? Pozerám na to, že to je blbosť, to mi určite nenapísala. Tak som sa jej spýtala, čo to znamená a potom vysmiala GT, a nakoniec sme prišli k tomu, že to preložil správne. Toť moje fínske konverzácie.
Ó, a kúpila som si aj čiernu farbu na vlasy, ceruzku na obočie, čierne tiene, časopis Spark, ktorý som ešte ani neotvorila, lebo ho číta foter, a čo je najdôležitejšie, čučoriedkovú melasu! Milujem čučoriedky!
No a dnes sme sa tak v škole aj neskôr s kamoškou bavili o hororoch, tak k tomu mám hŕbu historiek. Po prvé, v deviatej triede sme na náboženstve POVINNE pozerali Exorcizmus Emily Rose. Po druhé, niektoré spolužiačky z toho boli ešte tri mesiace, ak nie viac, posraté. Po tretie, tam bola taká scéna, že Diabol robí všetko naopak jak Boh a Ježiš zomrel o tretej poobede, takže on útočí najviac o tretej ráno, a vtedy tam takému kňazovi zastali všetky hodiny v byte. Raz sme boli na chate a spali sme na posteliach v strede izby tri a na bočnej posteli dve s takým veľkým plyšovým zajacom. Tie, čo ho mali v posteli, sa ho báli a tak sa jedna z nás v strede postavila, že ho dá na chodbu. Ja som sa mimovoľne pozrela na hodiny a hovorím: "Sú tri hodiny." Ona toho zajaca pustila, hodila sa o posteľ a zakryla sa po hlavu :D A ešte po štvrté, tá Emily bola na psychiatrii a ja keď som bola na liečení kvôli alergiám a imunite, tak nás kvôli netečúcej vode dali na poschodie, kde to všetko vyzeralo rovnako :D
No, ale ja sa hororov nebojím, len občas mám také chvíle že do riti, čo to bolo za zvuk a podobne... A zajtra porozprávam o malej posadnutej Soľničke! Také scary dieťa z toho liečenia... Ešte zostáva parlament, to nechám na zajtra a áno, orchester, darčeky, kamaráti.
Zajtra, nech mám o čom písať :D
*März*
A chcela som o tej angličtinárke hento to! Že... Jak som prestúpila na novú školu, je to hrůza děs. Ona si dvojstranový článok prekladá so slovníkom, ešte polovicu preloží zle... A k učebniciam máme kľúč, teda skôr ku pracáku a testom a čo tam nie je, to je automaticky zle... Na základke som zas mala učiteľku, čo si polovicu chýb nevšimla. A taká ešte predtým počúvala Tokio Hotel (čo bolo v konečnom dôsledku pozitívne).
Dnes sa mi totálne pošahal mobil. Trvá mu strašne dlho, kým niekomu zavolá. A na tablete mi furt vypadáva klávesnica. Dnes sme chceli s kamoškou písať životopis, ale nešlo to. Ideme brigádovať do Pet Center. Odtiaľ mám mať zajka, ale neviem, lebo práve mi maminka oznámila, že ona mi nepovedala, že ho môžem mať. Toto moji fotrovci furt robia. Už mám sľúbené kanady, snowboard, opravu bicykla a topánok, ... Nechce sa mi to všetko vypisovať. Ale je toho naozaj veľa.
Možno pôjdem do Milána! Teraz majú spiatočné letenky za 15€ a spať budem u niekoho cez couchsurfing. Vygooglite si. Stojí to za to.
Budem si to musieť platiť sama, rovnako ako stužkovú. Tú budeme mať na hrade. O tej porozprávam neskôr, keď budem vedieť podrobnosti. Už mám objednané boty. Mali by prísť v najbližších dňoch.
Tie reklamácie! Neviem, čo som tým myslela včera, ale dnes sa mi stalo niečo neuveriteľné! Bola som v Deichmanovi s kamoškou, že kúpim si čierne číňany. Tak že dobre, vyskúšala som si jednu, skontrolovali sme ja jednu, kamoška druhú, či sú rovnaké číslo, či nie sú nejaké pošahané a všetko bolo v pohode, dojdem domov, a nie sú obidve pravé?! A! K vodnej som nedostala klieštiky na uhlíky a samostatne ich nikde nepredávajú. Tuším viem nakupovať :D
Kúpila som si fínsku konverzáciu. Kamoška ju má už dlhšie, a raz sme si písali na facebooku po fínsky, ja cez google translate a ona mi strašne chcela dokázať, že google translate je blbosť. Tak sme sa nejak dostali k tomu, že sa mi tam zjavila veta Voinko maksaa luottokortilla? Zadám to do prekladača a vyhodí mi to: Môžem platiť kreditkou? Pozerám na to, že to je blbosť, to mi určite nenapísala. Tak som sa jej spýtala, čo to znamená a potom vysmiala GT, a nakoniec sme prišli k tomu, že to preložil správne. Toť moje fínske konverzácie.
Ó, a kúpila som si aj čiernu farbu na vlasy, ceruzku na obočie, čierne tiene, časopis Spark, ktorý som ešte ani neotvorila, lebo ho číta foter, a čo je najdôležitejšie, čučoriedkovú melasu! Milujem čučoriedky!
No a dnes sme sa tak v škole aj neskôr s kamoškou bavili o hororoch, tak k tomu mám hŕbu historiek. Po prvé, v deviatej triede sme na náboženstve POVINNE pozerali Exorcizmus Emily Rose. Po druhé, niektoré spolužiačky z toho boli ešte tri mesiace, ak nie viac, posraté. Po tretie, tam bola taká scéna, že Diabol robí všetko naopak jak Boh a Ježiš zomrel o tretej poobede, takže on útočí najviac o tretej ráno, a vtedy tam takému kňazovi zastali všetky hodiny v byte. Raz sme boli na chate a spali sme na posteliach v strede izby tri a na bočnej posteli dve s takým veľkým plyšovým zajacom. Tie, čo ho mali v posteli, sa ho báli a tak sa jedna z nás v strede postavila, že ho dá na chodbu. Ja som sa mimovoľne pozrela na hodiny a hovorím: "Sú tri hodiny." Ona toho zajaca pustila, hodila sa o posteľ a zakryla sa po hlavu :D A ešte po štvrté, tá Emily bola na psychiatrii a ja keď som bola na liečení kvôli alergiám a imunite, tak nás kvôli netečúcej vode dali na poschodie, kde to všetko vyzeralo rovnako :D
No, ale ja sa hororov nebojím, len občas mám také chvíle že do riti, čo to bolo za zvuk a podobne... A zajtra porozprávam o malej posadnutej Soľničke! Také scary dieťa z toho liečenia... Ešte zostáva parlament, to nechám na zajtra a áno, orchester, darčeky, kamaráti.
Zajtra, nech mám o čom písať :D
*März*
Výkec 1
Ahojte, ahojte
Mne to prispievanie nejak nevychádza :D Takže prepáčte, ale každý deň tu asi nebudem.
No, ale k veci. Idem s vami trochu pozdieľať svoj život.
Kde by som začala? Skúsim to retrospektívne. Zatra ráno idem zubárke na strojček. Už niekoľko rokov nosím nočný a teraz už snáď pôjde do koša. Už som ho mala postupne prestať nosiť, no ja som ho prestala nosiť asi okamžite. No, ale tak vstávam okolo piatej, takže radosť žiť. Poobede mám ísť s kamarátkami nakupovať. Chcem si kúpiť koženú bundu. Inak, som pod vplyvom dvoch ibalginov a vodnej fajky, takže ak napíšem sprostosť, nečudujte sa!
No, späť k príbehu. Dnes som si kúpila vodnú. Takú pirátsku, je totálne pekná, plus ovocné kamienky a mangový tabak. Už sme ju vyskúšali a do vody sme pridali pomarančový džús. Bolo to fakt cítiť ovocím. Inak, ak môžem poradiť, do vodnej si kľudne môžte okrem vody nalievať džúsy, energeťáky a pod., ale alkohol radšej nie, to by asi začalo horieť :D A na hustejší dym trochu mlieka. Všetko treba riediť vodou, tej tam dajte samozrejme viac...
No, keď sme to teda boli kúpiť, zastavili sme sa v zverimexe a pôjdem si v utorok pre zajačika! Ešte neviem akého, ale bude zakrslý. Doma mám kopu zvierat. Bývam v rodinnom dome, takže pohoda.
Mám psa Johnyho, je to sharpei krížený s nemeckým ovčiakom, má štyri mesiace a v sobotu ho očkovali proti besnote. O asi tri týždne pôjdeme prvý krát na cvičák. Chcem s ním robiť agility a asi aj dog dancing. Pôvodne som chcela canisterapeuta, ale na to je mac bláznivý.
Potom mám mačičku Monster. Je bledosivá tigrovaná, má asi šesť mesiacov. Našla sa v lete v Alžbetinom dvore. Monster sa volá preto, lebo keď sme jej kupovali prvé jedlo, pili sme Monster. A okrem toho veľa kúše.
Ďalej mám papagája Loriho, vodnú korytnačku Leo, morčiatko Miňu, ktorá sa narodila u nás na balkóne, ešte keď sme bývali v paneláku. Strážili sme cez prázdniny jej rodičov. No a teraz pribudne zajko, meno zatiaľ neviem. Mala som aj žabku a mloka, ale uhynuli. Netuším prečo. Mali všetko, čo potrebovali. Zvažujem len, že sa do vody dostali chemikálie, ale to by asi vadilo aj rybám. Aj tie chovám. Teraz sa mi rozšírila choroba a chúďatá kapú. Prišla som o tri bojovnice, cichlidku kakadu, veľa gupiek, prísavníka... Teraz mám len golden mollu, black mollu, dve dospelé samičky gupiek, deväť malých gupiek, zatiaľ nezistiteľného pohlavia a karasa. Toho som dala mamine na vianoce a je v samostatnom akváriu, rovnako ako malé gupky. Snáď sa nenakazia.
No, možno by som mohla konečne spomenúť školu. Je to fakt frustrujúce. Na matematike ideme brať integrály, máme neskutočne prísnu slovenčinárku, na biológii pozerávame bol raz jeden život a z nemčiny som dutá. O rok maturujem. Jazyk angličtina, a potom bio a chémia. Chcem vyštudovať biológiu. Plánujem sa naučiť po fínsky a odísť tam, keď doštudujem.
No, a školský poriadok je desný, nie, že by ho niekto rešpektoval. Minule mi zástupkyňa pre prvý stupeň základky vynadala, že mám roztrhané gate. A nesmierne jej prekážala nažehlovačka Misfits. Nemôžme mať tetovania, piercingy, farebné vlasy... No a tak.
Doteraz som hrala na flautu, ale idem prestať. Chcem sa naplno venovať gitare. Chodím do súkromnej zušky. V septembri chcem začať aj s basgitarou. O mojich hudobných aktivitách bližšie porozprávam niekedy v priebehu tohto týždňa a asi aj o zvieratkách tak trochu jednotlivo... no, som unavená, na dnes stačí, zajtra budem pokračovať, je toho dosť, čo chcem povedať... Zajtra o orchestri, brigáde, kamarátoch, darčekoch, reklamáciách, internetových obchodoch, angličtinárke a mojich hudobných závislostiach. A ešte o návšteve parlamentu.
*März*
Mne to prispievanie nejak nevychádza :D Takže prepáčte, ale každý deň tu asi nebudem.
No, ale k veci. Idem s vami trochu pozdieľať svoj život.
Kde by som začala? Skúsim to retrospektívne. Zatra ráno idem zubárke na strojček. Už niekoľko rokov nosím nočný a teraz už snáď pôjde do koša. Už som ho mala postupne prestať nosiť, no ja som ho prestala nosiť asi okamžite. No, ale tak vstávam okolo piatej, takže radosť žiť. Poobede mám ísť s kamarátkami nakupovať. Chcem si kúpiť koženú bundu. Inak, som pod vplyvom dvoch ibalginov a vodnej fajky, takže ak napíšem sprostosť, nečudujte sa!
No, späť k príbehu. Dnes som si kúpila vodnú. Takú pirátsku, je totálne pekná, plus ovocné kamienky a mangový tabak. Už sme ju vyskúšali a do vody sme pridali pomarančový džús. Bolo to fakt cítiť ovocím. Inak, ak môžem poradiť, do vodnej si kľudne môžte okrem vody nalievať džúsy, energeťáky a pod., ale alkohol radšej nie, to by asi začalo horieť :D A na hustejší dym trochu mlieka. Všetko treba riediť vodou, tej tam dajte samozrejme viac...
No, keď sme to teda boli kúpiť, zastavili sme sa v zverimexe a pôjdem si v utorok pre zajačika! Ešte neviem akého, ale bude zakrslý. Doma mám kopu zvierat. Bývam v rodinnom dome, takže pohoda.
Mám psa Johnyho, je to sharpei krížený s nemeckým ovčiakom, má štyri mesiace a v sobotu ho očkovali proti besnote. O asi tri týždne pôjdeme prvý krát na cvičák. Chcem s ním robiť agility a asi aj dog dancing. Pôvodne som chcela canisterapeuta, ale na to je mac bláznivý.
Potom mám mačičku Monster. Je bledosivá tigrovaná, má asi šesť mesiacov. Našla sa v lete v Alžbetinom dvore. Monster sa volá preto, lebo keď sme jej kupovali prvé jedlo, pili sme Monster. A okrem toho veľa kúše.
Ďalej mám papagája Loriho, vodnú korytnačku Leo, morčiatko Miňu, ktorá sa narodila u nás na balkóne, ešte keď sme bývali v paneláku. Strážili sme cez prázdniny jej rodičov. No a teraz pribudne zajko, meno zatiaľ neviem. Mala som aj žabku a mloka, ale uhynuli. Netuším prečo. Mali všetko, čo potrebovali. Zvažujem len, že sa do vody dostali chemikálie, ale to by asi vadilo aj rybám. Aj tie chovám. Teraz sa mi rozšírila choroba a chúďatá kapú. Prišla som o tri bojovnice, cichlidku kakadu, veľa gupiek, prísavníka... Teraz mám len golden mollu, black mollu, dve dospelé samičky gupiek, deväť malých gupiek, zatiaľ nezistiteľného pohlavia a karasa. Toho som dala mamine na vianoce a je v samostatnom akváriu, rovnako ako malé gupky. Snáď sa nenakazia.
No, možno by som mohla konečne spomenúť školu. Je to fakt frustrujúce. Na matematike ideme brať integrály, máme neskutočne prísnu slovenčinárku, na biológii pozerávame bol raz jeden život a z nemčiny som dutá. O rok maturujem. Jazyk angličtina, a potom bio a chémia. Chcem vyštudovať biológiu. Plánujem sa naučiť po fínsky a odísť tam, keď doštudujem.
No, a školský poriadok je desný, nie, že by ho niekto rešpektoval. Minule mi zástupkyňa pre prvý stupeň základky vynadala, že mám roztrhané gate. A nesmierne jej prekážala nažehlovačka Misfits. Nemôžme mať tetovania, piercingy, farebné vlasy... No a tak.
Doteraz som hrala na flautu, ale idem prestať. Chcem sa naplno venovať gitare. Chodím do súkromnej zušky. V septembri chcem začať aj s basgitarou. O mojich hudobných aktivitách bližšie porozprávam niekedy v priebehu tohto týždňa a asi aj o zvieratkách tak trochu jednotlivo... no, som unavená, na dnes stačí, zajtra budem pokračovať, je toho dosť, čo chcem povedať... Zajtra o orchestri, brigáde, kamarátoch, darčekoch, reklamáciách, internetových obchodoch, angličtinárke a mojich hudobných závislostiach. A ešte o návšteve parlamentu.
*März*
nedeľa 7. apríla 2013
Keith Donohue - Ukradnuté dieťa
Ahojte :))
Pred pár dňami mi kamarát poslal jednu skvelú eknihu a ja som sa rozhodla, že sa s ňou podelím.
Celý príbeh sa odohráva medzi dvomi postavami, ktoré, takpovediac, menia identitu. Istý rarach, ktorého meno tuším ani nebolo spomenuté, je podhodencom, to znamená, že rarachovia unesú dieťa a on ho nahradí.
Tento rarach sa stáva Henrym Dayom, chlapcom, ktorý má milú matku, prísneho podozrievavého otca a dve malé sestričky dvojíčky, ešte bábätká. Stáva sa znova človekom a hľadá odpoveď na otázku, ktorá ho dlho trápi - kým bol pred tým, ako ho uniesli rarachovia?
Hraje na klavír, spomína si na nemecké frázy a popritom rastie, spolu s ním túžba po odhalení pravdy.
Chlapec, ktorého nahradil, sa začleňuje medzi ostatných rarachov, prestáva rásť, starnúť, nadobúda schopnosti, ako je rýchly beh a pozorné zmysly. Dostáva meno Aniday. V skupine získava dôveru, no pri prechádzkach po lese sa stretáva so ženou v červenom kabáte, ktorá zrazila jeleňa. Vráti mu život a mizne. Žena si ho však zapamätá.
Keď sa o pár rokov z Henryho stáva hudobný génius a ona ho stretáva na koncerte a pripomína mu príhodu, lenže všetci ju majú za pomätenú.
No jeho otec ho stále neprestal podozrievať, a keď náhodou stretáva Anidaya, stále malého, spácha samovraždu. Henry tomu nerozumie.
No stáva sa nešťastie - Igel, momentálne najstarší rarach, sa chce vymeniť s dieťaťom. Lenže on pri tom zomrie a skutočné dieťa nájdu ľudia, rovnako ako jeho telo a záhada je na svete. Tunely, v ktorých bývajú, zbúrajú ľudia a oni idú bývať do bane. Tá sa zrúti a dvoch pochová, ďaľšie dve prichytia ľudia pri vykrádaní obchodu a už onjich nikto nič nevie.
Neskôr si Henry berie za ženu Tess, spolužiačku zo základnej školy. Majú dieťa a keď doma načapá kradnúcich rarachov, podozrieva ich, že mu chcú vymeniť syna. Už pozná aj svoju pravú identitu, zistil ju pri svadobnej ceste v Nemecku.
Aniday navštevuje knižnicu so Škvrnou. Píše si denník, no raz, keď chcel Škvrne povedať, že ju miluje, ona odchádza. Henry nachádza skrýšu rarachov, v noci sa vkradne do knižnice a nájde Anidaya. Jeho olejová lampa spôsobí požiar a denník zhorí. Aniday objaví mapu, ktorú Škvrna nechala namaľovanú na strope - cestu k nej. Vydá sa hľadať ju.
Ak chcete podrobnosti, prečítajte si knihu :) Napíšte mi do komentu, že chcete tú knihu :)
*März*
Pred pár dňami mi kamarát poslal jednu skvelú eknihu a ja som sa rozhodla, že sa s ňou podelím.
Celý príbeh sa odohráva medzi dvomi postavami, ktoré, takpovediac, menia identitu. Istý rarach, ktorého meno tuším ani nebolo spomenuté, je podhodencom, to znamená, že rarachovia unesú dieťa a on ho nahradí.
Tento rarach sa stáva Henrym Dayom, chlapcom, ktorý má milú matku, prísneho podozrievavého otca a dve malé sestričky dvojíčky, ešte bábätká. Stáva sa znova človekom a hľadá odpoveď na otázku, ktorá ho dlho trápi - kým bol pred tým, ako ho uniesli rarachovia?
Hraje na klavír, spomína si na nemecké frázy a popritom rastie, spolu s ním túžba po odhalení pravdy.
Chlapec, ktorého nahradil, sa začleňuje medzi ostatných rarachov, prestáva rásť, starnúť, nadobúda schopnosti, ako je rýchly beh a pozorné zmysly. Dostáva meno Aniday. V skupine získava dôveru, no pri prechádzkach po lese sa stretáva so ženou v červenom kabáte, ktorá zrazila jeleňa. Vráti mu život a mizne. Žena si ho však zapamätá.
Keď sa o pár rokov z Henryho stáva hudobný génius a ona ho stretáva na koncerte a pripomína mu príhodu, lenže všetci ju majú za pomätenú.
No jeho otec ho stále neprestal podozrievať, a keď náhodou stretáva Anidaya, stále malého, spácha samovraždu. Henry tomu nerozumie.
No stáva sa nešťastie - Igel, momentálne najstarší rarach, sa chce vymeniť s dieťaťom. Lenže on pri tom zomrie a skutočné dieťa nájdu ľudia, rovnako ako jeho telo a záhada je na svete. Tunely, v ktorých bývajú, zbúrajú ľudia a oni idú bývať do bane. Tá sa zrúti a dvoch pochová, ďaľšie dve prichytia ľudia pri vykrádaní obchodu a už onjich nikto nič nevie.
Neskôr si Henry berie za ženu Tess, spolužiačku zo základnej školy. Majú dieťa a keď doma načapá kradnúcich rarachov, podozrieva ich, že mu chcú vymeniť syna. Už pozná aj svoju pravú identitu, zistil ju pri svadobnej ceste v Nemecku.
Aniday navštevuje knižnicu so Škvrnou. Píše si denník, no raz, keď chcel Škvrne povedať, že ju miluje, ona odchádza. Henry nachádza skrýšu rarachov, v noci sa vkradne do knižnice a nájde Anidaya. Jeho olejová lampa spôsobí požiar a denník zhorí. Aniday objaví mapu, ktorú Škvrna nechala namaľovanú na strope - cestu k nej. Vydá sa hľadať ju.
Ak chcete podrobnosti, prečítajte si knihu :) Napíšte mi do komentu, že chcete tú knihu :)
*März*
Začínam odznova
Ahojte, miláčkové :))
Momentálne som absolútne bez počítača, takže budem prispievať iba z mobilu/tabletu. Ešte som neprišla na to, ako sa sem dávajú videá, ani nemôžem nejak special formátovať text, takže zatiaľ ma tu uvidíte iba takto provizórne. Svetlá stránka je, že mám blog stále pri sebe a môžem hocikedy prispieť, čo mi práve napadne ;)
Dúfam, že budem môcť prispievať každodenne.
*März*
Momentálne som absolútne bez počítača, takže budem prispievať iba z mobilu/tabletu. Ešte som neprišla na to, ako sa sem dávajú videá, ani nemôžem nejak special formátovať text, takže zatiaľ ma tu uvidíte iba takto provizórne. Svetlá stránka je, že mám blog stále pri sebe a môžem hocikedy prispieť, čo mi práve napadne ;)
Dúfam, že budem môcť prispievať každodenne.
*März*
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)