Viete čo? Včera som bola bicyklovať :D Kamoška stratila mobil. Obe sme rovnako vysoké a mali sme bicykle že jeden veľký, jeden malý, takže to bol dosť trapas.
No, konečne sa dostávam k parlamentu. To bol zážitok! Tam keď prídete, detekujú kovy, a moji spolužiaci strašne pípali. Kebyže ich poznáte :D Sú takí smiešni (akože v dobrom). Inak, tak mimochodom, viete, čo sa mi stalo?? My máme v triede takú vytrínku plnú plechoviek z energeťákov a ja som tam išla dať novú plechovku a som to celé zhodila :/ Ale potom sme to naskladali späť, za čo sa musím poďakovať istým spolužiakom, že mi s tým pomohli. Ale späť k téme! No, nás po parlamente sprevádzal Kolesík, to je také čudo zo smeru. Hovoril, že politici chodia do práce, že to len ľudia si myslia, že nie. Ale čo vám poviem, veľa ich tam nebolo. Ale bol tam Matovič v svetríku a ten idiot Čaplovič. Keby sa priblížil viac k nám, neviem-neviem, ako by skončil. A hlasovanie je fakt nudné. Oni vlastne ani nevedia, za čo hlasujú. Kompetentní vpredu im ukážu, čo majú urobiť a
oni to urobia. Až na uja Hlinu. Ten hlasuje opačne, ako väčšina. A oni tam len sedia v tej hale, predseda hovorí čísla, oni si stláčajú hlasovacie gombíky a koniec. A dostávajú platy za nič. V podstate máme vládu jednej strany. Prečo nemôžme zmeniť systém? My tú moc máme, ale asi sme príliš leniví zamýšľať sa nad voľbami.
No, ale už ma z tejto témy bolí hlava. Prejdime radšej k tescu. Viete, čo tam majú tie cukríky, čo si sami naberáte? Tak tie si nikdy nekupujte večer! Verte mi, prídete o zuby, poprípade celú sánku.
Už je síce po prvom apríli, ale ja musím porozprávať zopár príhod. Nič z toho som, bohužiaľ, na vlastné oči nevidela, ale stojí to za zmienku. Za prvé, na istej škole jedna trieda spravila obesenca z mikín a iného oblečenia a zavesila ho z triedy nad zborovňou. So evil! Na tej istej škole zase iná trieda pozväzovala mikiny za rukávy a všetci hromadne vyliezli oknom :D Na inej škole mali učiteľku, ktorá mala na hlave afro a oni jej tam nasypali šumienku. Keď si potom prešla mokrými rukami po hlave, celé jej to vybuchlo a ona sa ich pýtala, že na čom sa smejú a došlo jej to, až keď jej to začalo stekať po tvári. Rýchlo strčila hlavu do umývadla... a vtedy vošiel zástupca :D A spýtal sa, či im doma vypli vodu :D No, a kamarátkina mamina, keď bola malá, bol do nej strašne zaľúbený spolužiak, tak mu povedala, že ak naozaj, nech zje rybičku z akvária, čo mali v triede. A on ju normálne chytil a dal si do úst :D A na ekonomickej fakulte univerzity komenského (!!!) majú na jedných dverách napísané: "Vždy, keď tieto dvere zostanú otvorené, zomrie jedno mačiatko." Ja som skoro zomrela, keď som to videla! No, to všetko sa nestalo na prvého apríla, to tak priebežne.
Teraz mám trochu depresívnu náladu. Na zajtra máme čitateľský a ja zatiaľ nemám spísané ani jedno dielo. Dnes som si farbila vlasy na čierno, ale nemala som dosť farby, tak to idem ešte dofarbovať. Na zajtra mám toho strašne veľa. A musím ešte zháňať darčeky, aj na teraz, aj také, čo už boli. Ešte som nerozdala ani vianočné! Už len čakám, kedy mi príde pin kód ku karte. A teraz mám ešte sestre strihať vlasy! Našťastie teraz odchádza na týždeň do školy v prírode. Mám ju ostrihať, lebo na karnevale chce ísť za Jinxxa z Black Veil Brides. Hlavné, že je ryšavá :D
Toto mi pripomína, že som nespomínala moje obsesie, t.j. chvíľkovú závislosť na skupinách. Vždy, keď narazím na nejakú mrte dobrú skupinu, musím ju počúvať stále dokola, až kým sa mi neopočúva. Teraz som závislá na Snow White's Poison Bite a Get Scared, predtým Avion Roe, Black Veil Brides, Skillet, The GazettE, SUG, The Paranoid,... Asi v inom poradí... Ale aj tak... A ešte Blindside, SUM41, Green Day, Adam Lambert, ... A ešte bývam závislá aj na jednotlivých pesničkách, ale to už je o inom... (Napr. holy mountains od system of a down, verzia radioactive od lindsey stirling, akustická verzia black rose od romea nightingale a malé písmená si nevšímajte, na tablete je to strašne zložité furt prepínať :D)
Ale ja už musím ísť, mám toho dosť... Dobrú noc :))
*März*
sobota 20. apríla 2013
pondelok 15. apríla 2013
Výkec 3
Tak som si spomenula, čo k tej reklamácii. To sa mi pošahali sluchatka SONY, čo som dostala od kamošiek na Vianoce, tak ich musím ísť reklamovať. U jednej z tých kamošiek som si minule zabudla brnkátko, dúfam, že ho ešte nestratila :D ale neviem, prečo sa pošahali, večer som normálne počúvala hudbu, na noc som ich položila na kopu učebníc a ráno pustím hudbu a počujem len na ľavé (či to bolo pravé?) ucho. Takže radosť žiť.
Sľúbila som, že porozprávam o Soľničke z liečenia. Táto Soľnička je preto Soľnička, lebo keď jej niekto povedal Soňa, nahnevala sa, že ona je Sonička. Soľnička je trojročné dieťa, ktoré nepozná farby ani zvieratá, hovorí odzadu, prehlasuje, že je diabol, kradne a škúli. Ja som sa jej naozaj bála!
Liečenie bolo mega. Skákali sme na lyžiach, bežkovali sme sa, smiali sme sa, pozerali sme horory. Len mi je ľúto, že sa s tými ľuďmi už nestretávam.
Aj sme mali karneval, naša skupinka si sama vyrábala kostými (strašidelné, samozrejme), lenže súťaž vyhrali krpci s kostýmami z požičovne.
Inak teraz som celkom frustrovaná. Včera mi došiel kuriér doniesť efekty ku gitare, ibaže som nebola doma, tak mi nechal lístok na zemi, nie jak normálny človek v schránke. Potom som mu volala a dohodli sme sa, že mi to donesie dnes medzi pätnástou a šesnástou. A on prišiel o jedenástej, chápete to? Samozrejme som nebola doma, tak musel prísť aj tretíkrát.
Okrem toho mi sestra furt kradne make up. Dnes som kvôli nej rozbila zrkadlo. Moja sestra je dvanásťročná krava. Čo k tomu dodať, kto má takého súrodenca, pochopí.
Teraz máme stále skrátené vyučovanie, lebo triedna odišla do Portugalska a matikárka do Nórska (jej celkom závidím), slovenčinárka nejak tiež nechodí do školy... Takže v tomto smere som celkom šťastná.
Od malička chodím do istého nemenovaného orchestra. Teraz tam ale došla kopa nových ľudí a ja ich všetkých neznášam, až na nejakých max. piatich. Máme tam bubeníka, ktorý vlastne nikdy nebubnuje, divného gitaristu, čo nosí vysoko gate a povedal mi, že som dieťa aj keď som od neho staršia, flautistku, čo hrá naše party, potom takú flautistku, čo sa tvári jak psychologická poradňa aj keď nás absolútne nepozná a okrem toho sa jej práve narodilo dieťa... A tak. Rozmýšľam, že tam prestanem chodiť. Ale zbožňujem sústredenia. Až na to, že sa nerada zapájam do teambuildingových aktivít.
No, a naša dirigentka ma teraz učí na zuške flautu, ibaže skoro vôbec nemávame hodiny. Buď neprídem ja, alebo ona. A nič nové som sa zatiaľ nenaučila. Nie, že by som cvičila. Ale už ma to ani nebaví. Skôr tá gitara. Chcem začať chodiť aj na basu. Ale na poslednej hodine sme hrali Tri slová :D
Inak, dnes som v skrinke v kuchyni, kde máme čaje, poháre a šálky, našla mobil mojej maminy. Mám pocit, že ľuďom okolo mňa prepína.
Parlament naozaj nechávam na neskôr. A cukríky z tesca, obesencov a prvý apríl, moju neschopnosť kúpiť darčeky a nafarbiť si vlasy, tetovania a piercingy, geografikárku a zážitky z táborov. A moje neustále obmeny toho, akou skupinou som práve posadnutá.
Čaute.
*März*
Sľúbila som, že porozprávam o Soľničke z liečenia. Táto Soľnička je preto Soľnička, lebo keď jej niekto povedal Soňa, nahnevala sa, že ona je Sonička. Soľnička je trojročné dieťa, ktoré nepozná farby ani zvieratá, hovorí odzadu, prehlasuje, že je diabol, kradne a škúli. Ja som sa jej naozaj bála!
Liečenie bolo mega. Skákali sme na lyžiach, bežkovali sme sa, smiali sme sa, pozerali sme horory. Len mi je ľúto, že sa s tými ľuďmi už nestretávam.
Aj sme mali karneval, naša skupinka si sama vyrábala kostými (strašidelné, samozrejme), lenže súťaž vyhrali krpci s kostýmami z požičovne.
Inak teraz som celkom frustrovaná. Včera mi došiel kuriér doniesť efekty ku gitare, ibaže som nebola doma, tak mi nechal lístok na zemi, nie jak normálny človek v schránke. Potom som mu volala a dohodli sme sa, že mi to donesie dnes medzi pätnástou a šesnástou. A on prišiel o jedenástej, chápete to? Samozrejme som nebola doma, tak musel prísť aj tretíkrát.
Okrem toho mi sestra furt kradne make up. Dnes som kvôli nej rozbila zrkadlo. Moja sestra je dvanásťročná krava. Čo k tomu dodať, kto má takého súrodenca, pochopí.
Teraz máme stále skrátené vyučovanie, lebo triedna odišla do Portugalska a matikárka do Nórska (jej celkom závidím), slovenčinárka nejak tiež nechodí do školy... Takže v tomto smere som celkom šťastná.
Od malička chodím do istého nemenovaného orchestra. Teraz tam ale došla kopa nových ľudí a ja ich všetkých neznášam, až na nejakých max. piatich. Máme tam bubeníka, ktorý vlastne nikdy nebubnuje, divného gitaristu, čo nosí vysoko gate a povedal mi, že som dieťa aj keď som od neho staršia, flautistku, čo hrá naše party, potom takú flautistku, čo sa tvári jak psychologická poradňa aj keď nás absolútne nepozná a okrem toho sa jej práve narodilo dieťa... A tak. Rozmýšľam, že tam prestanem chodiť. Ale zbožňujem sústredenia. Až na to, že sa nerada zapájam do teambuildingových aktivít.
No, a naša dirigentka ma teraz učí na zuške flautu, ibaže skoro vôbec nemávame hodiny. Buď neprídem ja, alebo ona. A nič nové som sa zatiaľ nenaučila. Nie, že by som cvičila. Ale už ma to ani nebaví. Skôr tá gitara. Chcem začať chodiť aj na basu. Ale na poslednej hodine sme hrali Tri slová :D
Inak, dnes som v skrinke v kuchyni, kde máme čaje, poháre a šálky, našla mobil mojej maminy. Mám pocit, že ľuďom okolo mňa prepína.
Parlament naozaj nechávam na neskôr. A cukríky z tesca, obesencov a prvý apríl, moju neschopnosť kúpiť darčeky a nafarbiť si vlasy, tetovania a piercingy, geografikárku a zážitky z táborov. A moje neustále obmeny toho, akou skupinou som práve posadnutá.
Čaute.
*März*
Výkec 2
Och, och, och, ja chcem zomrieť... Nie naozaj :D Zajtra mám písomku z chémie z nukleových kyselín a vitamínov a z fyziky, no ja vážne netuším z čoho! Dnes som si kúpila dve knihy testov na výšku z biológie. Je to des. Neznášam školu. Dnes som bola u zubárky a išla som na štvrtú hodinu, prišla som skôr, stretla som matikárku, tvárila sa nahnevane, že som nebola na jej hodine, potom som mala nemčinu, potom mi odpadla slovenčina a nakoniec sme mali náboženstvo, na ktorom nikdy nič nerobíme. Mohla som radšej ostať doma. Už sa teším, keď zmaturujem. Inak, včera som písala o tom, čo v škole nemôžme nosiť a zistila som, že sú to kraviny. Dôkladne som preštudovala školský poriadok. Môžme mať roztrhané gate, lebky, pokojne aj pentagramy, tetovania, len tie piercingy sú zakázané. Takže tak.
A chcela som o tej angličtinárke hento to! Že... Jak som prestúpila na novú školu, je to hrůza děs. Ona si dvojstranový článok prekladá so slovníkom, ešte polovicu preloží zle... A k učebniciam máme kľúč, teda skôr ku pracáku a testom a čo tam nie je, to je automaticky zle... Na základke som zas mala učiteľku, čo si polovicu chýb nevšimla. A taká ešte predtým počúvala Tokio Hotel (čo bolo v konečnom dôsledku pozitívne).
Dnes sa mi totálne pošahal mobil. Trvá mu strašne dlho, kým niekomu zavolá. A na tablete mi furt vypadáva klávesnica. Dnes sme chceli s kamoškou písať životopis, ale nešlo to. Ideme brigádovať do Pet Center. Odtiaľ mám mať zajka, ale neviem, lebo práve mi maminka oznámila, že ona mi nepovedala, že ho môžem mať. Toto moji fotrovci furt robia. Už mám sľúbené kanady, snowboard, opravu bicykla a topánok, ... Nechce sa mi to všetko vypisovať. Ale je toho naozaj veľa.
Možno pôjdem do Milána! Teraz majú spiatočné letenky za 15€ a spať budem u niekoho cez couchsurfing. Vygooglite si. Stojí to za to.
Budem si to musieť platiť sama, rovnako ako stužkovú. Tú budeme mať na hrade. O tej porozprávam neskôr, keď budem vedieť podrobnosti. Už mám objednané boty. Mali by prísť v najbližších dňoch.
Tie reklamácie! Neviem, čo som tým myslela včera, ale dnes sa mi stalo niečo neuveriteľné! Bola som v Deichmanovi s kamoškou, že kúpim si čierne číňany. Tak že dobre, vyskúšala som si jednu, skontrolovali sme ja jednu, kamoška druhú, či sú rovnaké číslo, či nie sú nejaké pošahané a všetko bolo v pohode, dojdem domov, a nie sú obidve pravé?! A! K vodnej som nedostala klieštiky na uhlíky a samostatne ich nikde nepredávajú. Tuším viem nakupovať :D
Kúpila som si fínsku konverzáciu. Kamoška ju má už dlhšie, a raz sme si písali na facebooku po fínsky, ja cez google translate a ona mi strašne chcela dokázať, že google translate je blbosť. Tak sme sa nejak dostali k tomu, že sa mi tam zjavila veta Voinko maksaa luottokortilla? Zadám to do prekladača a vyhodí mi to: Môžem platiť kreditkou? Pozerám na to, že to je blbosť, to mi určite nenapísala. Tak som sa jej spýtala, čo to znamená a potom vysmiala GT, a nakoniec sme prišli k tomu, že to preložil správne. Toť moje fínske konverzácie.
Ó, a kúpila som si aj čiernu farbu na vlasy, ceruzku na obočie, čierne tiene, časopis Spark, ktorý som ešte ani neotvorila, lebo ho číta foter, a čo je najdôležitejšie, čučoriedkovú melasu! Milujem čučoriedky!
No a dnes sme sa tak v škole aj neskôr s kamoškou bavili o hororoch, tak k tomu mám hŕbu historiek. Po prvé, v deviatej triede sme na náboženstve POVINNE pozerali Exorcizmus Emily Rose. Po druhé, niektoré spolužiačky z toho boli ešte tri mesiace, ak nie viac, posraté. Po tretie, tam bola taká scéna, že Diabol robí všetko naopak jak Boh a Ježiš zomrel o tretej poobede, takže on útočí najviac o tretej ráno, a vtedy tam takému kňazovi zastali všetky hodiny v byte. Raz sme boli na chate a spali sme na posteliach v strede izby tri a na bočnej posteli dve s takým veľkým plyšovým zajacom. Tie, čo ho mali v posteli, sa ho báli a tak sa jedna z nás v strede postavila, že ho dá na chodbu. Ja som sa mimovoľne pozrela na hodiny a hovorím: "Sú tri hodiny." Ona toho zajaca pustila, hodila sa o posteľ a zakryla sa po hlavu :D A ešte po štvrté, tá Emily bola na psychiatrii a ja keď som bola na liečení kvôli alergiám a imunite, tak nás kvôli netečúcej vode dali na poschodie, kde to všetko vyzeralo rovnako :D
No, ale ja sa hororov nebojím, len občas mám také chvíle že do riti, čo to bolo za zvuk a podobne... A zajtra porozprávam o malej posadnutej Soľničke! Také scary dieťa z toho liečenia... Ešte zostáva parlament, to nechám na zajtra a áno, orchester, darčeky, kamaráti.
Zajtra, nech mám o čom písať :D
*März*
A chcela som o tej angličtinárke hento to! Že... Jak som prestúpila na novú školu, je to hrůza děs. Ona si dvojstranový článok prekladá so slovníkom, ešte polovicu preloží zle... A k učebniciam máme kľúč, teda skôr ku pracáku a testom a čo tam nie je, to je automaticky zle... Na základke som zas mala učiteľku, čo si polovicu chýb nevšimla. A taká ešte predtým počúvala Tokio Hotel (čo bolo v konečnom dôsledku pozitívne).
Dnes sa mi totálne pošahal mobil. Trvá mu strašne dlho, kým niekomu zavolá. A na tablete mi furt vypadáva klávesnica. Dnes sme chceli s kamoškou písať životopis, ale nešlo to. Ideme brigádovať do Pet Center. Odtiaľ mám mať zajka, ale neviem, lebo práve mi maminka oznámila, že ona mi nepovedala, že ho môžem mať. Toto moji fotrovci furt robia. Už mám sľúbené kanady, snowboard, opravu bicykla a topánok, ... Nechce sa mi to všetko vypisovať. Ale je toho naozaj veľa.
Možno pôjdem do Milána! Teraz majú spiatočné letenky za 15€ a spať budem u niekoho cez couchsurfing. Vygooglite si. Stojí to za to.
Budem si to musieť platiť sama, rovnako ako stužkovú. Tú budeme mať na hrade. O tej porozprávam neskôr, keď budem vedieť podrobnosti. Už mám objednané boty. Mali by prísť v najbližších dňoch.
Tie reklamácie! Neviem, čo som tým myslela včera, ale dnes sa mi stalo niečo neuveriteľné! Bola som v Deichmanovi s kamoškou, že kúpim si čierne číňany. Tak že dobre, vyskúšala som si jednu, skontrolovali sme ja jednu, kamoška druhú, či sú rovnaké číslo, či nie sú nejaké pošahané a všetko bolo v pohode, dojdem domov, a nie sú obidve pravé?! A! K vodnej som nedostala klieštiky na uhlíky a samostatne ich nikde nepredávajú. Tuším viem nakupovať :D
Kúpila som si fínsku konverzáciu. Kamoška ju má už dlhšie, a raz sme si písali na facebooku po fínsky, ja cez google translate a ona mi strašne chcela dokázať, že google translate je blbosť. Tak sme sa nejak dostali k tomu, že sa mi tam zjavila veta Voinko maksaa luottokortilla? Zadám to do prekladača a vyhodí mi to: Môžem platiť kreditkou? Pozerám na to, že to je blbosť, to mi určite nenapísala. Tak som sa jej spýtala, čo to znamená a potom vysmiala GT, a nakoniec sme prišli k tomu, že to preložil správne. Toť moje fínske konverzácie.
Ó, a kúpila som si aj čiernu farbu na vlasy, ceruzku na obočie, čierne tiene, časopis Spark, ktorý som ešte ani neotvorila, lebo ho číta foter, a čo je najdôležitejšie, čučoriedkovú melasu! Milujem čučoriedky!
No a dnes sme sa tak v škole aj neskôr s kamoškou bavili o hororoch, tak k tomu mám hŕbu historiek. Po prvé, v deviatej triede sme na náboženstve POVINNE pozerali Exorcizmus Emily Rose. Po druhé, niektoré spolužiačky z toho boli ešte tri mesiace, ak nie viac, posraté. Po tretie, tam bola taká scéna, že Diabol robí všetko naopak jak Boh a Ježiš zomrel o tretej poobede, takže on útočí najviac o tretej ráno, a vtedy tam takému kňazovi zastali všetky hodiny v byte. Raz sme boli na chate a spali sme na posteliach v strede izby tri a na bočnej posteli dve s takým veľkým plyšovým zajacom. Tie, čo ho mali v posteli, sa ho báli a tak sa jedna z nás v strede postavila, že ho dá na chodbu. Ja som sa mimovoľne pozrela na hodiny a hovorím: "Sú tri hodiny." Ona toho zajaca pustila, hodila sa o posteľ a zakryla sa po hlavu :D A ešte po štvrté, tá Emily bola na psychiatrii a ja keď som bola na liečení kvôli alergiám a imunite, tak nás kvôli netečúcej vode dali na poschodie, kde to všetko vyzeralo rovnako :D
No, ale ja sa hororov nebojím, len občas mám také chvíle že do riti, čo to bolo za zvuk a podobne... A zajtra porozprávam o malej posadnutej Soľničke! Také scary dieťa z toho liečenia... Ešte zostáva parlament, to nechám na zajtra a áno, orchester, darčeky, kamaráti.
Zajtra, nech mám o čom písať :D
*März*
Výkec 1
Ahojte, ahojte
Mne to prispievanie nejak nevychádza :D Takže prepáčte, ale každý deň tu asi nebudem.
No, ale k veci. Idem s vami trochu pozdieľať svoj život.
Kde by som začala? Skúsim to retrospektívne. Zatra ráno idem zubárke na strojček. Už niekoľko rokov nosím nočný a teraz už snáď pôjde do koša. Už som ho mala postupne prestať nosiť, no ja som ho prestala nosiť asi okamžite. No, ale tak vstávam okolo piatej, takže radosť žiť. Poobede mám ísť s kamarátkami nakupovať. Chcem si kúpiť koženú bundu. Inak, som pod vplyvom dvoch ibalginov a vodnej fajky, takže ak napíšem sprostosť, nečudujte sa!
No, späť k príbehu. Dnes som si kúpila vodnú. Takú pirátsku, je totálne pekná, plus ovocné kamienky a mangový tabak. Už sme ju vyskúšali a do vody sme pridali pomarančový džús. Bolo to fakt cítiť ovocím. Inak, ak môžem poradiť, do vodnej si kľudne môžte okrem vody nalievať džúsy, energeťáky a pod., ale alkohol radšej nie, to by asi začalo horieť :D A na hustejší dym trochu mlieka. Všetko treba riediť vodou, tej tam dajte samozrejme viac...
No, keď sme to teda boli kúpiť, zastavili sme sa v zverimexe a pôjdem si v utorok pre zajačika! Ešte neviem akého, ale bude zakrslý. Doma mám kopu zvierat. Bývam v rodinnom dome, takže pohoda.
Mám psa Johnyho, je to sharpei krížený s nemeckým ovčiakom, má štyri mesiace a v sobotu ho očkovali proti besnote. O asi tri týždne pôjdeme prvý krát na cvičák. Chcem s ním robiť agility a asi aj dog dancing. Pôvodne som chcela canisterapeuta, ale na to je mac bláznivý.
Potom mám mačičku Monster. Je bledosivá tigrovaná, má asi šesť mesiacov. Našla sa v lete v Alžbetinom dvore. Monster sa volá preto, lebo keď sme jej kupovali prvé jedlo, pili sme Monster. A okrem toho veľa kúše.
Ďalej mám papagája Loriho, vodnú korytnačku Leo, morčiatko Miňu, ktorá sa narodila u nás na balkóne, ešte keď sme bývali v paneláku. Strážili sme cez prázdniny jej rodičov. No a teraz pribudne zajko, meno zatiaľ neviem. Mala som aj žabku a mloka, ale uhynuli. Netuším prečo. Mali všetko, čo potrebovali. Zvažujem len, že sa do vody dostali chemikálie, ale to by asi vadilo aj rybám. Aj tie chovám. Teraz sa mi rozšírila choroba a chúďatá kapú. Prišla som o tri bojovnice, cichlidku kakadu, veľa gupiek, prísavníka... Teraz mám len golden mollu, black mollu, dve dospelé samičky gupiek, deväť malých gupiek, zatiaľ nezistiteľného pohlavia a karasa. Toho som dala mamine na vianoce a je v samostatnom akváriu, rovnako ako malé gupky. Snáď sa nenakazia.
No, možno by som mohla konečne spomenúť školu. Je to fakt frustrujúce. Na matematike ideme brať integrály, máme neskutočne prísnu slovenčinárku, na biológii pozerávame bol raz jeden život a z nemčiny som dutá. O rok maturujem. Jazyk angličtina, a potom bio a chémia. Chcem vyštudovať biológiu. Plánujem sa naučiť po fínsky a odísť tam, keď doštudujem.
No, a školský poriadok je desný, nie, že by ho niekto rešpektoval. Minule mi zástupkyňa pre prvý stupeň základky vynadala, že mám roztrhané gate. A nesmierne jej prekážala nažehlovačka Misfits. Nemôžme mať tetovania, piercingy, farebné vlasy... No a tak.
Doteraz som hrala na flautu, ale idem prestať. Chcem sa naplno venovať gitare. Chodím do súkromnej zušky. V septembri chcem začať aj s basgitarou. O mojich hudobných aktivitách bližšie porozprávam niekedy v priebehu tohto týždňa a asi aj o zvieratkách tak trochu jednotlivo... no, som unavená, na dnes stačí, zajtra budem pokračovať, je toho dosť, čo chcem povedať... Zajtra o orchestri, brigáde, kamarátoch, darčekoch, reklamáciách, internetových obchodoch, angličtinárke a mojich hudobných závislostiach. A ešte o návšteve parlamentu.
*März*
Mne to prispievanie nejak nevychádza :D Takže prepáčte, ale každý deň tu asi nebudem.
No, ale k veci. Idem s vami trochu pozdieľať svoj život.
Kde by som začala? Skúsim to retrospektívne. Zatra ráno idem zubárke na strojček. Už niekoľko rokov nosím nočný a teraz už snáď pôjde do koša. Už som ho mala postupne prestať nosiť, no ja som ho prestala nosiť asi okamžite. No, ale tak vstávam okolo piatej, takže radosť žiť. Poobede mám ísť s kamarátkami nakupovať. Chcem si kúpiť koženú bundu. Inak, som pod vplyvom dvoch ibalginov a vodnej fajky, takže ak napíšem sprostosť, nečudujte sa!
No, späť k príbehu. Dnes som si kúpila vodnú. Takú pirátsku, je totálne pekná, plus ovocné kamienky a mangový tabak. Už sme ju vyskúšali a do vody sme pridali pomarančový džús. Bolo to fakt cítiť ovocím. Inak, ak môžem poradiť, do vodnej si kľudne môžte okrem vody nalievať džúsy, energeťáky a pod., ale alkohol radšej nie, to by asi začalo horieť :D A na hustejší dym trochu mlieka. Všetko treba riediť vodou, tej tam dajte samozrejme viac...
No, keď sme to teda boli kúpiť, zastavili sme sa v zverimexe a pôjdem si v utorok pre zajačika! Ešte neviem akého, ale bude zakrslý. Doma mám kopu zvierat. Bývam v rodinnom dome, takže pohoda.
Mám psa Johnyho, je to sharpei krížený s nemeckým ovčiakom, má štyri mesiace a v sobotu ho očkovali proti besnote. O asi tri týždne pôjdeme prvý krát na cvičák. Chcem s ním robiť agility a asi aj dog dancing. Pôvodne som chcela canisterapeuta, ale na to je mac bláznivý.
Potom mám mačičku Monster. Je bledosivá tigrovaná, má asi šesť mesiacov. Našla sa v lete v Alžbetinom dvore. Monster sa volá preto, lebo keď sme jej kupovali prvé jedlo, pili sme Monster. A okrem toho veľa kúše.
Ďalej mám papagája Loriho, vodnú korytnačku Leo, morčiatko Miňu, ktorá sa narodila u nás na balkóne, ešte keď sme bývali v paneláku. Strážili sme cez prázdniny jej rodičov. No a teraz pribudne zajko, meno zatiaľ neviem. Mala som aj žabku a mloka, ale uhynuli. Netuším prečo. Mali všetko, čo potrebovali. Zvažujem len, že sa do vody dostali chemikálie, ale to by asi vadilo aj rybám. Aj tie chovám. Teraz sa mi rozšírila choroba a chúďatá kapú. Prišla som o tri bojovnice, cichlidku kakadu, veľa gupiek, prísavníka... Teraz mám len golden mollu, black mollu, dve dospelé samičky gupiek, deväť malých gupiek, zatiaľ nezistiteľného pohlavia a karasa. Toho som dala mamine na vianoce a je v samostatnom akváriu, rovnako ako malé gupky. Snáď sa nenakazia.
No, možno by som mohla konečne spomenúť školu. Je to fakt frustrujúce. Na matematike ideme brať integrály, máme neskutočne prísnu slovenčinárku, na biológii pozerávame bol raz jeden život a z nemčiny som dutá. O rok maturujem. Jazyk angličtina, a potom bio a chémia. Chcem vyštudovať biológiu. Plánujem sa naučiť po fínsky a odísť tam, keď doštudujem.
No, a školský poriadok je desný, nie, že by ho niekto rešpektoval. Minule mi zástupkyňa pre prvý stupeň základky vynadala, že mám roztrhané gate. A nesmierne jej prekážala nažehlovačka Misfits. Nemôžme mať tetovania, piercingy, farebné vlasy... No a tak.
Doteraz som hrala na flautu, ale idem prestať. Chcem sa naplno venovať gitare. Chodím do súkromnej zušky. V septembri chcem začať aj s basgitarou. O mojich hudobných aktivitách bližšie porozprávam niekedy v priebehu tohto týždňa a asi aj o zvieratkách tak trochu jednotlivo... no, som unavená, na dnes stačí, zajtra budem pokračovať, je toho dosť, čo chcem povedať... Zajtra o orchestri, brigáde, kamarátoch, darčekoch, reklamáciách, internetových obchodoch, angličtinárke a mojich hudobných závislostiach. A ešte o návšteve parlamentu.
*März*
nedeľa 7. apríla 2013
Keith Donohue - Ukradnuté dieťa
Ahojte :))
Pred pár dňami mi kamarát poslal jednu skvelú eknihu a ja som sa rozhodla, že sa s ňou podelím.
Celý príbeh sa odohráva medzi dvomi postavami, ktoré, takpovediac, menia identitu. Istý rarach, ktorého meno tuším ani nebolo spomenuté, je podhodencom, to znamená, že rarachovia unesú dieťa a on ho nahradí.
Tento rarach sa stáva Henrym Dayom, chlapcom, ktorý má milú matku, prísneho podozrievavého otca a dve malé sestričky dvojíčky, ešte bábätká. Stáva sa znova človekom a hľadá odpoveď na otázku, ktorá ho dlho trápi - kým bol pred tým, ako ho uniesli rarachovia?
Hraje na klavír, spomína si na nemecké frázy a popritom rastie, spolu s ním túžba po odhalení pravdy.
Chlapec, ktorého nahradil, sa začleňuje medzi ostatných rarachov, prestáva rásť, starnúť, nadobúda schopnosti, ako je rýchly beh a pozorné zmysly. Dostáva meno Aniday. V skupine získava dôveru, no pri prechádzkach po lese sa stretáva so ženou v červenom kabáte, ktorá zrazila jeleňa. Vráti mu život a mizne. Žena si ho však zapamätá.
Keď sa o pár rokov z Henryho stáva hudobný génius a ona ho stretáva na koncerte a pripomína mu príhodu, lenže všetci ju majú za pomätenú.
No jeho otec ho stále neprestal podozrievať, a keď náhodou stretáva Anidaya, stále malého, spácha samovraždu. Henry tomu nerozumie.
No stáva sa nešťastie - Igel, momentálne najstarší rarach, sa chce vymeniť s dieťaťom. Lenže on pri tom zomrie a skutočné dieťa nájdu ľudia, rovnako ako jeho telo a záhada je na svete. Tunely, v ktorých bývajú, zbúrajú ľudia a oni idú bývať do bane. Tá sa zrúti a dvoch pochová, ďaľšie dve prichytia ľudia pri vykrádaní obchodu a už onjich nikto nič nevie.
Neskôr si Henry berie za ženu Tess, spolužiačku zo základnej školy. Majú dieťa a keď doma načapá kradnúcich rarachov, podozrieva ich, že mu chcú vymeniť syna. Už pozná aj svoju pravú identitu, zistil ju pri svadobnej ceste v Nemecku.
Aniday navštevuje knižnicu so Škvrnou. Píše si denník, no raz, keď chcel Škvrne povedať, že ju miluje, ona odchádza. Henry nachádza skrýšu rarachov, v noci sa vkradne do knižnice a nájde Anidaya. Jeho olejová lampa spôsobí požiar a denník zhorí. Aniday objaví mapu, ktorú Škvrna nechala namaľovanú na strope - cestu k nej. Vydá sa hľadať ju.
Ak chcete podrobnosti, prečítajte si knihu :) Napíšte mi do komentu, že chcete tú knihu :)
*März*
Pred pár dňami mi kamarát poslal jednu skvelú eknihu a ja som sa rozhodla, že sa s ňou podelím.
Celý príbeh sa odohráva medzi dvomi postavami, ktoré, takpovediac, menia identitu. Istý rarach, ktorého meno tuším ani nebolo spomenuté, je podhodencom, to znamená, že rarachovia unesú dieťa a on ho nahradí.
Tento rarach sa stáva Henrym Dayom, chlapcom, ktorý má milú matku, prísneho podozrievavého otca a dve malé sestričky dvojíčky, ešte bábätká. Stáva sa znova človekom a hľadá odpoveď na otázku, ktorá ho dlho trápi - kým bol pred tým, ako ho uniesli rarachovia?
Hraje na klavír, spomína si na nemecké frázy a popritom rastie, spolu s ním túžba po odhalení pravdy.
Chlapec, ktorého nahradil, sa začleňuje medzi ostatných rarachov, prestáva rásť, starnúť, nadobúda schopnosti, ako je rýchly beh a pozorné zmysly. Dostáva meno Aniday. V skupine získava dôveru, no pri prechádzkach po lese sa stretáva so ženou v červenom kabáte, ktorá zrazila jeleňa. Vráti mu život a mizne. Žena si ho však zapamätá.
Keď sa o pár rokov z Henryho stáva hudobný génius a ona ho stretáva na koncerte a pripomína mu príhodu, lenže všetci ju majú za pomätenú.
No jeho otec ho stále neprestal podozrievať, a keď náhodou stretáva Anidaya, stále malého, spácha samovraždu. Henry tomu nerozumie.
No stáva sa nešťastie - Igel, momentálne najstarší rarach, sa chce vymeniť s dieťaťom. Lenže on pri tom zomrie a skutočné dieťa nájdu ľudia, rovnako ako jeho telo a záhada je na svete. Tunely, v ktorých bývajú, zbúrajú ľudia a oni idú bývať do bane. Tá sa zrúti a dvoch pochová, ďaľšie dve prichytia ľudia pri vykrádaní obchodu a už onjich nikto nič nevie.
Neskôr si Henry berie za ženu Tess, spolužiačku zo základnej školy. Majú dieťa a keď doma načapá kradnúcich rarachov, podozrieva ich, že mu chcú vymeniť syna. Už pozná aj svoju pravú identitu, zistil ju pri svadobnej ceste v Nemecku.
Aniday navštevuje knižnicu so Škvrnou. Píše si denník, no raz, keď chcel Škvrne povedať, že ju miluje, ona odchádza. Henry nachádza skrýšu rarachov, v noci sa vkradne do knižnice a nájde Anidaya. Jeho olejová lampa spôsobí požiar a denník zhorí. Aniday objaví mapu, ktorú Škvrna nechala namaľovanú na strope - cestu k nej. Vydá sa hľadať ju.
Ak chcete podrobnosti, prečítajte si knihu :) Napíšte mi do komentu, že chcete tú knihu :)
*März*
Začínam odznova
Ahojte, miláčkové :))
Momentálne som absolútne bez počítača, takže budem prispievať iba z mobilu/tabletu. Ešte som neprišla na to, ako sa sem dávajú videá, ani nemôžem nejak special formátovať text, takže zatiaľ ma tu uvidíte iba takto provizórne. Svetlá stránka je, že mám blog stále pri sebe a môžem hocikedy prispieť, čo mi práve napadne ;)
Dúfam, že budem môcť prispievať každodenne.
*März*
Momentálne som absolútne bez počítača, takže budem prispievať iba z mobilu/tabletu. Ešte som neprišla na to, ako sa sem dávajú videá, ani nemôžem nejak special formátovať text, takže zatiaľ ma tu uvidíte iba takto provizórne. Svetlá stránka je, že mám blog stále pri sebe a môžem hocikedy prispieť, čo mi práve napadne ;)
Dúfam, že budem môcť prispievať každodenne.
*März*
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)