Pieseň o kríži stratených

Táto báseň je moja najstaršia. Môžte si ju prečítať a poprípade vyjadriť na ňu svoj názor :)

I

Spievam pieseň pre tých, čo hľadajú

No nevedia, že nikdy nenájdu

Stratený pre takú maličkosť

Nájde len do zlého sveta dlhý most

Taký dlhý čas už nádej nehľadá

Za pokus viac žiť len tak málo dá

Nevie sa zastaviť, nevie sa smiať

Pre lepší život nevie, čo má dať

Nepatrí mu to, čo má, patrí len sebe sám

Nepatrí mu krajší svet, taký, aký mám

,,Na koniec sveta pôjdem, až potom sa vzdám

Až do konca dní malú nádej mám“

Stále sa ľutuje, len na kríž hľadí

Spomína na časy, keď bol ešte mladý

Nevie, či smie priložiť ruky na oltár

Čoskoro sa rozbije sťa sklený pohár

Slzy už tečú, do rúk padajú

Padajú za tých, čo život dávajú

Čo dávajú život pre svoj lepší svet

Vlastný svet, čo kvitne ako biely kvet

II

Zranený, zlomený sám svetom kráčal

Svoje modré oči v slaných slzách máčal

Nevidel, necítil, čo chce od neho dnešný svet

Nevedel uhasiť ten svoj večný smäd

Zranený, zlomený, ulicou sa túlal

Nevedel pochopiť, že svetu sa rúhal

Kľuč od srdca brán poctivo chránil

Svoj vlastný svet ako oko v hlave bránil

Nevidel, necítil, no vedel, čo so sebou

Cítil len nevinné pohľady za sebou

A vždy, keď sa otočil, prestali sa smiať

Svoje krehké srdce bál sa svetu dať

III

Každý z nás nesie svoj vlastný kríž

Nehybný, nevinný, sťa Tvoja tvár keď spíš

Stratený, zlomený, na tvári vrásky

Možno sú to iba zvráskavené masky

Sám proti všetkým, aj proti sebe sám

Čakal na smútok, čo príde na svet k nám

Stratený, zlomený, mám pre Teba novinu,

Tvoje slzy ako čas čoskoro sa pominú

IV

Koľkokrát spadneš, no nevieš vstať

Nevieš, či plakať, či sa smiať

Láka Ťa život s nálezmi bez strát

Koľkokrát spadneš, toľkokrát skús vstať

Vždy, keď sa potkneš, skúšaš nespadnúť

Na všetky pády skúšaš zabudnúť

Len ďalej padaj, aspoň vieš, že ideš

Možnože do cieľa čoskoro prídeš

Stratený, zlomený, len ďalej padaj

Miesto pre svoj kríž vo vlastnom svete hľadaj

Aj so zlomeným krídlom ďaleko doletíš

Ak v zlo dnešného sveta nikdy neveríš

Keď neuveríš v sny, budeš cítiť vinu

A medzi seba Ťa nočné mory príjmu

Tak konečne nehádž o vlastnú stenu hrach

Spomienky sa rozsypú ako perie v prach

Tak vezmi svoj kríž a odhoď všetok strach

Nepúšťaj ho ďalej, keď stojí vo dverách

Na špinavú stenu sám kreslil svoj kríž

No dážď ho zmyl a nezostalo z neho nič...

*März*

Where to go? England!

(Tento článok som začala písať asi pred týždňom, takže to berte s rezervou :D)

Už viem, kam sa presťahujem. 

Do Veľkej Británie. Asi zbožňujem tú krajinu. Totižto, milujem čaj. A oni tam pijú čaj stále! Aj ja pijem čaj stále. Priemerne tri šálky denne, ale to preto, lebo jeden deň si ich spravím sedem a ďalší napr. dve, lebo som lenivá. Ale keď je veľmi zle, improvizujem a pijem Ice Tea. Ale iba kvalitný. Aj keď je drahý. 

No, dostaňme sa k podstate tohto článku. 

Asi som ešte nespomínala, že chodím znovu na výtvarnú. Ale chýba mi aj dramatický, no tam už tento rok nemôžem chodiť. Kvôli *debilným**zákonom**slovenskej**republiky* tam nemôžem chodiť, ak chodím na výtvarnú, jedine, že by som mala 200€ nazvyš. 

*práve sa učí*

Neznášam školu!!! 

(okrem tých úžasných vedeckých predmetov, ktoré ma nikdy neomrzia, no na našej škole sa im nikdy nebudem venovať dostatočne)

(nie, že by som niečo vedela)

(občas sa cítim hlúpo)

(ale okolo mňa je tiež kopa idiotov, vďaka ktorým sa cítim menej hlúpo)

Asi som vypustila svoje umelecké sny. Teda, nie úplne, ale určite sa tým nebudem živiť. Keď na vedu nie som sama, veľmi ma baví. Keď sa mám s kým učiť, rozprávať sa o tom, rozmýšľať o tom... Najviac ma teší, keď spolužiačka donesie do školy časopis typu Kozmos a zatiaľ čo ostatných trápi, čo ja viem, napr. právo, my si čítame o dvojhviezdach. Alebo sa rozprávame o Sherlockovi alebo Doctorovi. Ja mám teraz takú miernu obsession vo filmoch a seriáloch. Z toho sa aj nejak vyvodilo, že ja budem písať scenár pre video s únosom triednej knihy. Mala som asi päť nápadov, ale iba jeden sa mi podarilo dotiahnuť do konca. Ale viem si predstaviť samú seba, ako píšem scenár k filmu alebo niečo režírujem. Ale na to som mala myslieť skôr. Už je asi neskoro, začínať s takýmito vecami. 

Inak, mám problém. Lebo veľmi chcem ísť na MatFyz, ale aj na niečo biologické, teda biológiu alebo medicínu a neviem si vybrať. A zmenila som maturitné predmety. Teda jeden som pridala. Fyziku. Ak ju dám na 2, mala by som byť prijatá na MatFyz. Och, jak ja toto nenávidím...

No, a vráťme sa k môjmu milovanému Anglicku. Cez prázdniny tam idem! Na dva mesiace! Dúfam a verím, že to budú dva najlepšie mesiace môjho života. Idem tam s najlepšou kamarátkou, jej sestrou a mojím spisovateľským spolužiakom. To bude tak supermegafoxyawesomehot... *epic Harry Potter music playing*

(A teraz aktuálnejšia časť, ktorú idem písať teraz:)


No, takže, dokončila som scenár a nešla som do školy. Spolužiačka to vytlačila, nech si to pozrie tá kamarátka, a viete, čo povedala? Že to je moc zložité a jej sa to nechce natáčať! No a potom vymyslela scenár, jak budú nemčinári a španielčinári bojovať o triednu knihu a že to ma super premyslené. A potom, keď sa to už natáčalo, nemala to vôbec premyslené. Teda ževraj, ja som tam už nebola, lebo som tam nehrala. Lebo dve spolužiačky, čo tiež nejdú na stužkovú neboli v škole a ja som nechcela byť jediná, čo bude hrať vo videu a nebude na stužkovej.

Už mám aj oznamká. Časom o nich spravím článok, vyfotím ich a vypíšem citáty. Ale akosi tam tá oznamková spoločnosť (tlacoznamka.sk) zabudla napísať jedného bývalého spolužiaka, čo je dosť trapas. A aj na oznamko, aj na pozvánky na stužkovú nám zabudli napísať zopár čiarok, za čo nás niekoľko ľudí vysmialo, že tam máme gramatickú chybu. Aspoň jedna fotka toho najkrajšieho oznamka:

Inak, dnes som zistila, že moja spolužiačka, ktorá počúva hip hop, má rada Zoči Voči. A minule zdieľala pesničku od IneKafe. To by som v živote na ňu nepovedala. Ale celkom ma to potešilo, musím povedať.

Dnes mi začali prázdniny. Pôvodne som chcela ísť spať len čo prídem zo školy, ale nakoniec som skončila pri telke a pozerala som Bones a Castle. Celý deň. Aj dnešné, aj staré diely. Zistila som, že Castle je skvelý seriál. Vždy som si myslela, že je to sprostosť, ale keď už sa na to zadívate, je to fajn. Vlastne som sa rozhodla, že keď zmaturujem a hlavne budem mať externý disk, pekne poctivo si to pozriem od prvej série až po koniec. 

A tak. Idem písať poviedku. Asi. Alebo si ešte niečo pozriem. Inak strašne by som si chcela pozrieť filmy The fifth estate, Ender´s game a Gravity, ale sú strašne nové a ešte ich neviem zohnať. Ale Gravity už dávajú v kine a Ender´s game vraj budú dávať tiež. Tak asi pôjdem do kina. Ale je to strašne drahé. Ja radšej pozerám pekne doma. Najlepšie so zopár kamošmi. 

Ale bežím ja už, majte sa a NENECHAJTE SA DEPRIMOVAŤ REKLAMAMI NA YOUTUBE!!!

*März*

Šmak!

Ahojte :) Tak, na dnes trochu menej depresívne.
Zajtra ideme v škole natáčať to hlúpe video na stužkovú. Keďže som jedna z troch ľudí, čo sa stužkovej nemienia zúčastniť a jedna z nás zajtra do školy nepríde, asi tam nebudeme hrať ani my dve, čo by znamenalo šetrenie financií. Lebo ja si video, na ktorom nie som, nemienim platiť.

V poslednom čase pozerám veľa filmov. Rozhodla som sa, že si založím nový blog, kam budem dávať recenzie. Tento týždeň som pozerala všetky časti Lord of the Rings. Nejak som si myslela, že som to ešte nevidela, ale asi som sa mýlila, lebo som akosi vedela, čo sa tam stane a celé mi to bolo nejaké povedomé. Možno kvôli knihám, ale mám pocit, že tam som si všetky tie scény predstavovala inak. Ale najviac som si spomenula, jak som na silvestra bola v kine na Hobbitovi. Bolo nás tam tuším sedem a ja som jediná poznala všetkých, takže som strašne nevedela, kam si sadnúť. A najväčší trapas bol, jak som rezervovala miesta. Tak trochu omylom som objednala nejaký asi tretí rad odspodu, ale chcela som odvrchu. Nakoniec to objednal kamoš.
Hobbit je dokonalý film a neskutočne sa teším na ďalšie časti. Keď som to čítala, neskutočne som si obľúbila dráčika Smauga, v českom preklade Šmaka (čo je skvelé meno pre draka). A teraz ho hrá môj obľúbený (teda jeden z najobľúbenejších) herec, Benedict Cumberbatch!

Neviem, či som to už spomínala, ale prihlásila som sa na kurz na prípravu na medicínu a chodievam tam každú sobotu. Je to na PriF UKu, čo je v paži a cesta mi tam trvá asi hodinu. Začína sa to o 8:30. Musím vstávať okolo 5:30, aby som to stihla! A na biológii sme prvý krát zapísali 14 strán a teraz 17 (v priebehu 5 hodín, s tým, že máme dokopy asi 40 minút pauzu). A ja si to ešte prepisujem, lebo keď píšem rýchlo, píšem škaredo. A na chémii nás teraz mala taká mladá holka, ktorá nám iba čítala, čo máme v prezentácii, ktorú sme si fotili, lebo sme nestíhali písať. A tak.

No, ale už je veľa hodín, idem spať (posúval sa čas).

*März*

The End Of You And Me

VRACIAM SA!!!

Áno, mám opravený počítač. Za to chcem poďakovať ľuďom, čo ho opravili (tak všeobecne) :D

Odkedy som to tu navštívila naposledy, stalo sa toho veľmi veľa. Asi je to trochu patetické, ale musím sa po tom čase vyrozprávať.

V poslednom čase som veľmi zraniteľná. Nie, že by som mala depresívnu náladu, ale nemôžem povedať, že by som bola šťastná.

V škole toho máme veľmi veľa. Tento rok maturujem. Keď som tak uvažovala, na akú výšku sa prihlásim, rozhodla som sa pre niekoľko smerov: medicína, biológia, fyzika, chémia/biochémia, paleontológia/paleobiológia. Prihlásila som sa na medicínsky kurz. Stretla som tam veľa ľudí, na ktorých som už takmer zabudla. Ale podstata je, že tam máme veľmi veľa učenia. Mám sa naučiť 3000 otázok z biológie a chémie. A v škole sa stále učíme len slovenčinu a angličtinu. Mám toho plné zuby. Tri písomky za hodinu, to je u nás na slovenčine také bežné.

Ale to nie je všetko. Teraz sa vo veľkom rieši stužková. Ja tam nejdem. A ani moje dve kamarátky. Všetci to riešia a hádajú sa s nami, hlavne učitelia. Akoby to bola ich vec.

A teraz sme sa veľmi hádali kvôli videu s únosom triednej knihy. Ale tu nejdem opisovať žiadne podrobnosti, ale veľmi ma to nahnevalo, pretože som si uvedomila, že ľudia okolo mňa menia názor tak, aby sa nemuseli cítiť vinný. Tak, ako im to vyhovuje.

Veľmi mi vadia ľudia okolo mňa. Je zopár ľudí, ktorých mám rada, ale je ich čím ďalej tým menej, mám pocit.

Okrem toho sa nám rozpadol orchester. Založili ho znova, ja som mala byť jedna z vedúcich, ale nevyšlo to, lebo keď sa zahlasovali vedúci, bola som chorá. Ale už je to jedno, lebo tam kvôli kurzom aj tak nestíham chodiť. Ale to neznamená, že ma to nezranilo, že ma tak odstrčili.

S ľuďmi, na ktorých mi ešte pred pár... mesiacmi? týždňami? tak veľmi záležalo, sa už skoro vôbec nestretávam. Občas mám pocit, že na mňa kašlú. To prerastá v pocit, že ja kašlem na nich. Ale asi to tak nie je. Ja som sa snažila, no asi som bola odmietnutá. Takých ľudí je viac. Asi som sa veľmi zmenila, ale už si skoro s nikým nemám čo povedať. Mám úplne iné vzťahy. Nikdy neboli ľudia, ktorých som vyslovene neznášala, ale teraz zrazu sú. Neviem prečo, jednoducho sa tak cítim.

Okrem toho mám problém s mačkami. Mám 5 mačiatok a nemám ich kam dať. Kopa ľudí mi písala, že ich chce, no teraz menia názor. A tie mačičky majú teraz strašnú hnačku. Netuším z čoho. Aj ich mamina, ktorá mala ísť v piatok na sterilizáciu, ale kvôli tomu nemôže.

Inak, mám zopár noviniek, čo sa týka sledovania seriálov a filmov. Ja som si normálne pozrela Star Wars a Star Trek filmy a LOTR a všetky diely Doctor Who a Sherlock a Suits a neviem čoho ešte a mám normálne pocit, že sa zo mňa stáva riadny nerd. Som nadšená! Vždy som mala také superhrdinovské sklony, ale myslela som si, že sci-fi je najväčšia kravina pod Slnkom. Ale keď to už začnete pozerať... No... Ja neviem prestať. Akože tak som trávila svoje prázdniny. Pozeraním... vecí.

A začala som znova písať. Môjmu spolužiakovi idú teraz vydať knihu. Asi iba v elektronickej podobe, ale aj tak. Celkom ma inšpirovalo jeho nadšenie a asi to, že konečne sa mám s kým porozprávať o písaní a fantasy a sci-fi. Vlastne, to vďaka nemu som videla Star Wars. A neľutujem.

Inak, zistila som, jak odlišne vnímate svet a ľudí okolo seba, keď ste štastní. Mne napríklad vôbec nevadili idioti. Ale teraz ma veľmi hnevajú.

Možno je to tým, že som sa celkovo zmenila. Absolútne, ale absolútne som začala kašlať na názor druhých. Začala som si veci robiť po svojom. Snažím sa nenosiť podpätky a nemaľovať sa, celkovo žiť pohodlnejšie. Dostala som na narodeniny kriedy na vlasy a teraz mám pestrú hlavu vždy, keď sa dá. A je mi jedno, že sa nad tým iní pozastavujú.

Vlastne, od kedy som prestúpila na inú školu sa absolútne mením. Prehadzujem hodnoty a rozmýšľam viac nad tým, kto je pre mňa skutočne dôležitý.

Roztriedila som svojich priateľov do niekoľko skupín, podľa vzťahu, ktorý s nimi mám. Sú tu takí, s ktorými rozprávam o všetkom, takí, ktorých som dlho nevidela, no stále ich mám rada, takí, s ktorými rozprávam iba o pár oblastiach a takí, s ktorými sa moje priateľstvo len začína alebo končí. A končím aj ja. Musím sa učiť literatúru od začiatku školského roka.

Dúfam, že som vás mojím bľabotaním veľmi nedeprimovala.

*März*