Veselé Vianoce!!
Mám chuť niečo napísať. Práve som si do izby (vlastne do obývačky - stále spávam na gauči) priniesla darčeky.
Tieto Vianoce sú nejaké zvláštne. Advent ubehol strašne rýchlo, vlastne som si kvôli škole ani nevšimla, že nejaký bol. Skoro žiadne koledy, žiadne pečenie, nič...
A dnes som aj tak bola celý deň zavretá v izbe. Zatiaľ čo naši boli nakupovať a na cintoríne, ja som spala. Včera som do 2:30 ráno (teda vlastne dnes) pozerala Sweeneyho Todda.
Akurát som sa zobudila nejak 10 minút pred tým, ako sa vrátili. Potom u mňa bola kamarátka, doniesla mi darček a bola si po film, ktorý som jej stiahla. Keby som vedela skôr, že príde, nachystala by som jej darček. Ale nejak som si sama sebe povedala, že tento rok dávam všetky darčeky až po Vianociach.
No a potom som sa zavrela v izbe a vyšla som len vtedy, keď odo mňa niekto niečo potreboval. Pozerala som Elementary a novú miniepizódu Sherlocka s názvom Many Happy Returns.. A čo je zvláštne, ani po toľkom čakaní ma to nejako zvlášť nepotešilo. Vlastne ma dnes nepotešilo asi nič.
Aj keď som s darčekmi veľmi spokojná a viem, že ďalšie prídu po Vianociach, lebo sa nestíhalo objednávať z internetu, aj tak nie som šťastná.
Dostala som kopu praktických vecí aj nejaké peniaze, ale nič z toho, čo som povedala, že chcem. Nič z toho, čo naozaj potrebujem. Teraz sa sústredím na školu a na prijímačky.
Rozhodla som sa, že pôjdem na rok študovať nejakú blbosť a potom si dám prihlášky na umelecké veci (scenáristika, kostýmová tvorba, animácia). Chcela som nejaké výtvarné veci, ale nedostala som nič také. A ani jednu knihu. Dúfala som, že keď mi to naši odmietajú kupovať normálne, mohli by aspoň na Vianoce. Ale asi nie.
Celé je to také zvláštne - dnes pri večeri, ktorá trvala tak divne krátko, som si uvedomila, akí sú ľudia hlúpi. Rúbeme stromy, vešiame na ne svetielka, míňame zbytočne elektrinu, tak isto papier na balenie darčekov, rozkrajujeme jablká, aby nám povedali, aký bude ďalší rok, jeme orechy, lebo myslíme, že budeme potom zdraví, jeme jedlá, ktoré inokedy odmietame variť a tak isto pečieme koláče, hromady koláčov a potom sa len sťažujeme, že je nám zle a že sme pribrali. Vlastne som si celú večeru hovorila, ako mi je z toho zle. Že musím toto podstupovať - inokedy sa veľa hádame, teraz som sa tomu vyhla. Ale tá večera, celé to bolo... Iné.
Vždy sme celý deň upratovali, bývalo to také hektické. Jedli sme čo najskôr, potom sme išli k babke, kde čakal ďalší Ježiško a o polnoci sme chodievali hrávať s orchestrom na polnočnú omšu. Keď mi zomrela babka, celé sa to nejak zmenilo. Až tak sme sa neponáhľali. A teraz už ani nehrám v orchestri a povedala som si, že už sa tam nikdy nevrátim. Možno sa prídem pozrieť. Donesiem oznamká (ešte som ich vôbec nerozdávala, iba zopár ľuďom, dá sa povedať najbližším) a pozdravím ich.
Ale už tam nechcem chodiť. Pre tých ľudí nič neznamenám. A ani oni pre mňa. Kedysi to tak nebolo, no všetko sa zmenilo a ja neviem prečo. Ale jednoducho cítim, že teraz tam nepatrím.
Prvý rok máme živý stromček. Prvý rok dvojfarebný. Prvý rok som celý deň doma. A mám pocit, že už mi na ničom nezáleží.
Ale vám prajeme šťastné a veselé sviatky, užite si darčeky a ak tomu veríte, aj pokoj.
*März*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára