Tak, idem spraviť prvý rozbor skladby - teda text a preklad + niečo o tom.
Vybrala som si pieseň Dear Agony z rovnomenného albumu skupiny Breaking Benjamin. V poslednom čase túto skupinu počúvam naozaj často, no priznám sa, že táto pieseň sa mi viac páči v cover verzii s klavírom.
Tu je lyrics video:
A tu je ten cover:
(čo je tam taká socha zviazaného anjela, keby ste náhodou vedeli, čo je to za sochu alebo kde sa nachádza, napíšte mi do komentu, prosím)
Text:
I have nothing left to give
I have found the perfect end
You were made to make it hurt
Disappear into the dirt
Carry me to heaven's arms
Light the way and let me go
Take the time to take my breath
I will end where I began
And I will find the enemy within
Cause I can feel it crawl beneath my skin
Dear Agony
Just let go of me
Suffer slowly
Is this the way it's got to be?
Dear Agony
Suddenly
The lights go out
Let forever
Drag me down
I will fight for one last breath
I will fight until the end
And I will find the enemy within
Cause I can feel it crawl beneath my skin
Dear Agony
Just let go of me
Suffer slowly
Is this the way it's got to be?
Don't bury me
Faceless enemy
I'm so sorry
Is this the way it's gotta be?
Dear Agony
Leave me alone
God let me go
I'm blue and cold
Black sky will burn
Love pull me down
Hate lift me up
Just turn around
There's nothing left
Somewhere far beyond this world
I feel nothing anymore
Dear Agony
Just let go of me
Suffer slowly
Is this the way it's got to be?
Don't bury me
Faceless enemy
I'm so sorry
Is this the way it's gotta be?
Dear Agony
I feel nothing anymore
Preklad:
Nemám čo viac dať
Našiel som dokonalý koniec
Bola si stvorená, aby to bolelo
Zmiznúť v zemi
Vezmi ma do náručia nebies
Zasvieť na cestu a nechaj ma ísť
Nájdi si čas vziať mi dych
Skončím tam, kde som začal
Nájdem nepriateľa vo svojom vnútri
Pretože ho cítim plaziť sa pod mojou kožou
Drahá agónia
Len odo mňa odíď
Pomaly trpieť
Musí to byť takto?
Drahá agónia
Náhle
Vyšlo svetlo
Navždy ma nechaj
Ťahaj ma dole
Budem bojovať o posledný dych
Budem bojovať až do konca
Nájdem nepriateľa vo svojom vnútri
Pretože ho cítim plaziť sa pod mojou kožou
Drahá agónia
Len odo mňa odíď
Pomaly trpieť
Musí to byť takto?
Nepochovaj ma
Nepriateľ bez tváre
Je mi to ľúto
Musí to byť takto?
Drahá agónia
Nechaj ma na pokoji
Bože, nechaj ma ísť
Som modrý a chladný
Čierna obloha zhorí
Láska ma ťahá nadol
Nenávisť ma pozdvihuje
Len sa otoč
Nič tam nezostalo
Drahá agónia
Len odo mňa odíď
Pomaly trpieť
Musí to byť takto?
Nepochovaj ma
Nepriateľ bez tváre
Je mi to ľúto
Musí to byť takto?
Drahá agónia
Už nič necítim...
Táto skladba je jednoducho dokonalá. Agónia je stav medzi životom a smrťou, čiže zomieranie. Ten text je myslený asi skôr na psychické umieranie - je veľmi depresívny, až zúfalý. Spevák v ňom na jednu stranu prosí agóniu, aby ho už nechala ísť (zomrieť), no na druhú stranu vraví, že bude bojovať (kontrast).
Agónia je označovaná ako vnútorný nepriateľ, bez tváre, plazí sa pod kožou (metafora).
Už nemám čo dať - nemám čo stratiť. Zmierenie so smrťou.
Budem bojovať posledný dych, do konca, nepochovávaj ma, musí to takto byť? - Nechce zomrieť.
Som modrý a chladný - doslova. Blue sa dá v angličtine použiť ako "je mi zle" (I´m feeling blue), ale tentoraz je to myslené do slova. Mŕtve telo zmodrá, začína sa to už v agónii.
Epitetá - modrý, chladný, bez tváre, dokonalý, čierna, drahá
Na mňa tento text pôsobí zúfalým a depresívnym dojmom, ako každý podobný text, aj toto sa z časti dá aplikovať do môjho života (nezomieram, ale keď sa človek cíti zle, je to dosť podobné). Zomieranie je odvážna téma a je ťažké nájsť správne slová, ale myslím si, že tentokrát je to zvládnuté výborne. Páči sa mi to, že napriek tomu, že (lyrický hrdina) vie, že zomrie, aj tak chce bojovať až do posledného dychu.
Z celého textu sa mi najviac páči verš "Just turn around - there´s nothing left".
No, ale mala by som skončiť, lebo už robím rozbor ako na literatúru a aj keď takéto trénovanie sa mi na maturite zíde, netreba preháňať.
Tákže... Nejak som sa rozhodla, že sem budem dávať aj nejaké "encyklopedické" veci a tak mi teraz napadlo, že idem písať o Egypte.
V blízkej (a možno ďalekej) budúcnosti by som tam chcela ísť. Ešte som tam nebola, ale veľmi ma to láka. Majú krásne umenie ešte zo staroveku. A egyptská mytológia je veľmi fascinujúca. Uctievali mačky, takže sú to moji ľudia!
Bohyňa Bastet mala dokonca podobu mačky. Bola ochrankyňou, zo začiatku sa zobrazovala hlavne ako levica. Mala ochraňovať hlavne faraóna a boha Ré, preto ju voláme aj Pani plameňov alebo Reovo oko. Za čias helenizmu sa začala spájať s mesiacom, dovtedy bola spájaná so Slnkom.
Na egyptskej kultúre ma okrem mačiek fascinuje všeličo.
Zobrazovanie postáv bolo veľmi kanonické, hlava sa nachádzala v tele len šesťkrát, zatiaľ čo v skutočnosti sa nachádza až sedemkrát. Bolo to preto, lebo keď mal cudzinec vidieť takúto postavu, videl niečo, čo sa podobá na človeka, ale nie je to človek, čo by malo vyvolať strach (alebo niečo podobné). Tým si Egypťania získavali istú formu nadvlády. Preto sa umenie totalitných štátov často inšpiruje práve egyptským umením.
Okrem toho sa hlava zobrazovala len z profilu, takisto končatiny, no zbytok tela bol zobrazovaný spredu.
Pre predstavu, boh Ré:
Tiež je veľmi fascinujúce, ako si Egypťania predstavovali posmrtný život a ako si mysleli, že mozog je orgán, ktorý nespĺňa žiadnu dôležitú funkciu. Do hrobov, kde čakalo mumifikované telo, ktoré malo odstránené "dôležité" orgány v kanopských nádobách a ostatné orgány vyhodené, sa vkladali rôzne amulety a hlavne Kniha mŕtvych, ktorá mala mŕtvemu pomôcť s cestou na Onen svet.
No, ale toto mal byť len úvod, takže pokračujeme inokedy. Nabudúce si pravdepodobne povieme niečo o rozdelení božstiev. Ale možno nie. Uvidí sa.
Aj keď som tom tomuto článku dala názov "Generačný rozdiel", nejdem sa zaoberať iba rozdielmi medzi generáciami, ale HLAVNE problémom našej generácie.
Takýto článok sa chystám napísať už dlhšie, no dnes sa stalo niečo, čo ma prinútilo sa nad tým ešte viac zamyslieť. Vlastne sa stali dve veci.
Mám totiž v triede jedno také dievča. Vyperoxidované vlasy, leopardí vzor takmer všade a absolútne žiadne ambície (okrem toho mať dobré vlasy). Občas sa s ňou porozprávam, občas nie. Nie je to osoba, s ktorou by som si rozumela najviac na svete, ale necítim k nej ani žiadnu nenávisť, jednoducho máme úplne neutrálny vzťah.
No dnes si tak prisadla k našej lavici. A začala rozprávať, jak si máme pozrieť Babovřesky, že je to super film. A keď som jej povedala, že som nevidela Kameňák 4., veľmi sa čudovala. A potom som jej povedala, že také filmy sú hlúpe a vôbec ma nebavia, pozerala na mňa ako na niekoho z inej planéty a povedala mi, že si mám pozerať svoje intelektuálne veci a "toho detektíva" (ktorého meno pozná každý človek so základným vzdelaním).
Potom prišla spolužiačka, s ktorou jediné z ročníka maturujeme z fyziky a začala mi vysvetľovať, ako v sobotu na kurze z fyziky brali rozpad častíc. A zrazu do toho toto dievča skočilo a povedalo: "Prečo sa takto oduševnene nerozprávate o lakoch na nechty?" A to ma dostalo. Ju ani nenapadlo, že by nás to mohlo uraziť. Odfrkla som jej, že je to zaujímavejšie ako to, aký odtieň fialovej si napatlem na nechty.
A preto píšem tento článok. Asi ste pochopili, na čo chcem upozorniť, ako sa naša generácia odlišuje od tej staršej a ako pomaly prichádzame o ambície a túžbu po vzdelaní. Sme tak lenivý, že sa uspokojíme s pozeraním béčkových komédií (väčšinou amerických), len aby sme pri filme nemuseli zapájať mozgové bunky.
Rovnako je to s čítaním. Dnes ľudia čítajú časopisy. Nie knihy. Niektorí sa učia. Jedna spolužiačka mi povedala, že rada číta odborné texty. To bolo nečakané. Vážne som sa potešila a uvedomila som si, že možno to s nami nie je až tak zlé. Ale *práve mi niekto volal: "-Haló? No čo krásko! -Mária, to si ty? -Ehm, prepáčte... *potichu v pozadí: Kto to je?*" :D :D :D
Ale. Čo takto povinná literatúra? Ako niekto môže povedať "ten sprostý Dante Alighieri!" ?! Vôbec si nevážime ľudí, ktorí pre nás tvorili dejiny. Dokonca niektorí moji spolužiaci netušia, kedy bola nežná revolúcia a kedy sa Slovensko osamostatnilo! Sme v maturitnom ročníku!
A umenie a kultúra? Spravím peknú prezentáciu a všetci sa čudujú, ako na tom môžem mať nervy. Ale veď to je tak zaujímavé, život maliarov a všetko to okolo toho... Koľkokrát je ich životný príbeh tak podobný tomu nášmu?! A niektoré obrazy sú naozaj pekné. Aj sochárstvo, architektúra... Vážne nikoho nezaujíma, ako ľudia žili kedysi? Čomu verili, pre čo žili?
A výlety do prírody? Načo? Máme počítač. Pozrieme si fotky prírody. Lenže takýmto spôsobom ich za chvíľu nebude mať kto fotiť. Ako to, že nikomu nechýba ten čerstvý vzduch, tá nepokosená, zelená tráva a nočný pohľad na hviezdy, keď sme s rodičmi ako malé deti pravidelne chodievali na hríby?
Neviem, čo je s dnešnými ľuďmi. Možno za to môžu počítače a televízory. Informácie nemusíme hľadať po knižniciach, stačí nám otvoriť google a vieme všetko. Máme kalkulačky, audioknihy, transcribery, veď načo by sme sa namáhali s písaním, čítaním či počítaním?
V knihe Sofiin svet je veľmi pekný úryvok. Hovorí o tom, že filozof sa musí čudovať a zaujímať o veci okolo seba. Že deti sa čudujú a tým, že objavujú svet okolo seba, nič ich nevystraší, no pomaly sa to vytráca a na všetko okolo seba si zvykáme. A to je to, čo nedokážem pochopiť. Prečo ľudia už nie sú zvedaví?
Tento obrázok ma inšpiroval k takejto básničke. Je po anglicky, lepšie sa mi tak dnes píše, mám takú anglickú náladu. Dúfam, že tam nie je chyba. A spravila som rovno aj preklad. Nie je doslovný, aby sa to rýmovalo.
Hello,
dosť dlho som tu nebola...
Už sa pomaly ZAČÍNAM pripravovať na maturitu. Ale začala som pozerať Supernatural, takže je to ťažké.
Stala sa kopa vecí.
Moja mačička je už vysterilizovaná, na vysvedčení budú celkom fajn známky a uvedomila som si, čo som v poslednom čase robila zle.
Predtým som zvykla stále niekam chodiť, no teraz skoro vôbec nechodím von. Chodievala som s kamoškami do obchodov so zvieratami, venčiť psy, do zoo, na koncerty, do divadla, do kina... Teraz si občas ideme niekam sadnúť a dvakrát som za minulý rok bola v kine. A dvakrát v divadle.
Ale tento rok bude lepší. Budem veľa cestovať, hneď po maturite. A chodiť viac na výlety a tak. Len najskôr musím zmaturovať, ale vôbec sa mi nechce učiť.
No, a čítala som veľa kníh, teraz skôr prokrastinujem, sedím za tumblr. a ask.fm, lebo sa nudím a nič iné sa mi nechce robiť.
A snažím sa rušiť všetky aktivity aj stretnutia, čo som predtým nikdy nerobila, práve že som sa tešila, keď som mohla vypadnúť z domu.
Dúfam, že je to len stres a keď zmaturujem, všetko bude tak, ako predtým.
Čo sa týka toho cestovania, po maturite idem na pár dní do Paríža a na celé prázdniny do Anglicka - do malého mestečka Dorchester (znie to ako Winchester... Alebo Worchester...). Už sa teším :)
Teraz si zháňam dlhosrstú mačičku, lebo Monster sa stále chce hrať, ale nemôžem s ňou byť stále doma a ak aj som, nie vždy mám čas na hranie s mačkou. A preto dlhosrstú, lebo milujem huňaté zvieratká. Len je to ťažké. Vždy, ak nejakú nájdem napr. cez inzerát alebo v útulku, je už rezervovaná. A kupovať nechcem, keď môžem pomôcť nechceným mickám.
A už som úplne vymyslela, čo bude s mojou budúcnosťou. Napadlo mi to už dávno, ale teraz som nadobudla istotu. Vyštudujem biológiu so špecializáciou na zoológiu. Potom (vlastne už teraz začnem) si splním svoj sen, že budem chovať kopu zvierat. Nájdem si priestory niekde v okolí Bratislavy a založím minizoo/ minifarmu/ miniranč. Bude fungovať aj ako útulok/karanténna a záchranná stanica. Budú sa chovať menšie hospodárske zvieratá (prasiatká, kozičky, zajace, sliepky, možno 1-2 kravy), budú tam kone (max 3) a bude sa tam dať jazdiť. Bude tam aj rybníček a vonkajšie aj vnútorné priestory otvorené pre verejnosť. Tiež tam bude cvičisko psov. malo by to plniť aj vzdelávaciu činnosť - robiť prednášky pre deti, ako sa majú starať o zvieratá, pre rodičov, aby si uvedomili, aké sú zvieratá dôležité pri výchove a pri rôznych terapiách a aby vedeli vybrať vhodné zviera pre svoje dieťa. Takisto sa budú vykonávať terapie - hlavne canis-, felino- a hipoterapia. Tiež by sa mohli predávať potreby a potrava pre zvieratká (nejaký menší zverimex). Budem aj odchovávať a predávať mláďatká hlavne hlodavcov a vtáčikov.
A tak.
A ešte som sa odhodlala zapojiť sa s knihou do súťaže. Musím už dopísať dielo menom Cirkev zatratená, musím to stihnúť do marca. Ak by som vyhrala, vydali by mi ju, dostala by som 5000€ (ktoré by som dala na zvieratká, kúpu skríň a klavíra do izby a asi aj nejakých kníh) + podiel z predaja. A hlavne by som si splnila sen - vydať knihu. Ešte, keby ju tak niekto prečítal :)
A k tomu supernatural! Som za polovicou druhej série a veľmi ma to baví. Bratia sú zlatí, jak sa stále podpichujú a hádajú a robia hlúposti, no napriek tomu sa majú radi. A veľmi sa mi páči, ako sa do toho pridružujú biblické témy. Vo fantasy literatúre ma vždy najviac fascinovali démoni a padlí anjeli a aj iní anjeli a proroci a podobne.
VYMAZANÝ OBSAH
(tu malo byť dosť podrobné moje dielo, kniha, ktorú by som chcela napísať, ale vymazávam to, aby mi nikto neukradol nápad)
Dúfam, že sa mi prvú knihu podarí napísať do marca, alebo teda do uzávierky súťaže, ktorá neviem kedy bude. Držte palce O:)
A tu si pozrite videoklip, v ktorom sú zahrnuté krásne svedectvá.
