VRACIAM SA!!!
Áno, mám opravený počítač. Za to chcem poďakovať ľuďom, čo ho opravili (tak všeobecne) :D
Odkedy som to tu navštívila naposledy, stalo sa toho veľmi veľa. Asi je to trochu patetické, ale musím sa po tom čase vyrozprávať.
V poslednom čase som veľmi zraniteľná. Nie, že by som mala depresívnu náladu, ale nemôžem povedať, že by som bola šťastná.
V škole toho máme veľmi veľa. Tento rok maturujem. Keď som tak uvažovala, na akú výšku sa prihlásim, rozhodla som sa pre niekoľko smerov: medicína, biológia, fyzika, chémia/biochémia, paleontológia/paleobiológia. Prihlásila som sa na medicínsky kurz. Stretla som tam veľa ľudí, na ktorých som už takmer zabudla. Ale podstata je, že tam máme veľmi veľa učenia. Mám sa naučiť 3000 otázok z biológie a chémie. A v škole sa stále učíme len slovenčinu a angličtinu. Mám toho plné zuby. Tri písomky za hodinu, to je u nás na slovenčine také bežné.
Ale to nie je všetko. Teraz sa vo veľkom rieši stužková. Ja tam nejdem. A ani moje dve kamarátky. Všetci to riešia a hádajú sa s nami, hlavne učitelia. Akoby to bola ich vec.
A teraz sme sa veľmi hádali kvôli videu s únosom triednej knihy. Ale tu nejdem opisovať žiadne podrobnosti, ale veľmi ma to nahnevalo, pretože som si uvedomila, že ľudia okolo mňa menia názor tak, aby sa nemuseli cítiť vinný. Tak, ako im to vyhovuje.
Veľmi mi vadia ľudia okolo mňa. Je zopár ľudí, ktorých mám rada, ale je ich čím ďalej tým menej, mám pocit.
Okrem toho sa nám rozpadol orchester. Založili ho znova, ja som mala byť jedna z vedúcich, ale nevyšlo to, lebo keď sa zahlasovali vedúci, bola som chorá. Ale už je to jedno, lebo tam kvôli kurzom aj tak nestíham chodiť. Ale to neznamená, že ma to nezranilo, že ma tak odstrčili.
S ľuďmi, na ktorých mi ešte pred pár... mesiacmi? týždňami? tak veľmi záležalo, sa už skoro vôbec nestretávam. Občas mám pocit, že na mňa kašlú. To prerastá v pocit, že ja kašlem na nich. Ale asi to tak nie je. Ja som sa snažila, no asi som bola odmietnutá. Takých ľudí je viac. Asi som sa veľmi zmenila, ale už si skoro s nikým nemám čo povedať. Mám úplne iné vzťahy. Nikdy neboli ľudia, ktorých som vyslovene neznášala, ale teraz zrazu sú. Neviem prečo, jednoducho sa tak cítim.
Okrem toho mám problém s mačkami. Mám 5 mačiatok a nemám ich kam dať. Kopa ľudí mi písala, že ich chce, no teraz menia názor. A tie mačičky majú teraz strašnú hnačku. Netuším z čoho. Aj ich mamina, ktorá mala ísť v piatok na sterilizáciu, ale kvôli tomu nemôže.
Inak, mám zopár noviniek, čo sa týka sledovania seriálov a filmov. Ja som si normálne pozrela Star Wars a Star Trek filmy a LOTR a všetky diely Doctor Who a Sherlock a Suits a neviem čoho ešte a mám normálne pocit, že sa zo mňa stáva riadny nerd. Som nadšená! Vždy som mala také superhrdinovské sklony, ale myslela som si, že sci-fi je najväčšia kravina pod Slnkom. Ale keď to už začnete pozerať... No... Ja neviem prestať. Akože tak som trávila svoje prázdniny. Pozeraním... vecí.
A začala som znova písať. Môjmu spolužiakovi idú teraz vydať knihu. Asi iba v elektronickej podobe, ale aj tak. Celkom ma inšpirovalo jeho nadšenie a asi to, že konečne sa mám s kým porozprávať o písaní a fantasy a sci-fi. Vlastne, to vďaka nemu som videla Star Wars. A neľutujem.
Inak, zistila som, jak odlišne vnímate svet a ľudí okolo seba, keď ste štastní. Mne napríklad vôbec nevadili idioti. Ale teraz ma veľmi hnevajú.
Možno je to tým, že som sa celkovo zmenila. Absolútne, ale absolútne som začala kašlať na názor druhých. Začala som si veci robiť po svojom. Snažím sa nenosiť podpätky a nemaľovať sa, celkovo žiť pohodlnejšie. Dostala som na narodeniny kriedy na vlasy a teraz mám pestrú hlavu vždy, keď sa dá. A je mi jedno, že sa nad tým iní pozastavujú.
Vlastne, od kedy som prestúpila na inú školu sa absolútne mením. Prehadzujem hodnoty a rozmýšľam viac nad tým, kto je pre mňa skutočne dôležitý.
Roztriedila som svojich priateľov do niekoľko skupín, podľa vzťahu, ktorý s nimi mám. Sú tu takí, s ktorými rozprávam o všetkom, takí, ktorých som dlho nevidela, no stále ich mám rada, takí, s ktorými rozprávam iba o pár oblastiach a takí, s ktorými sa moje priateľstvo len začína alebo končí. A končím aj ja. Musím sa učiť literatúru od začiatku školského roka.
Dúfam, že som vás mojím bľabotaním veľmi nedeprimovala.
*März*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára