I
Spievam pieseň pre tých, čo hľadajú
No nevedia, že nikdy nenájdu
Stratený pre takú maličkosť
Nájde len do zlého sveta dlhý most
Taký dlhý čas už nádej nehľadá
Za pokus viac žiť len tak málo dá
Nevie sa zastaviť, nevie sa smiať
Pre lepší život nevie, čo má dať
Nepatrí mu to, čo má, patrí len sebe sám
Nepatrí mu krajší svet, taký, aký mám
,,Na koniec sveta pôjdem, až potom sa vzdám
Až do konca dní malú nádej mám“
Stále sa ľutuje, len na kríž hľadí
Spomína na časy, keď bol ešte mladý
Nevie, či smie priložiť ruky na oltár
Čoskoro sa rozbije sťa sklený pohár
Slzy už tečú, do rúk padajú
Padajú za tých, čo život dávajú
Čo dávajú život pre svoj lepší svet
Vlastný svet, čo kvitne ako biely kvet
II
Zranený, zlomený sám svetom kráčal
Svoje modré oči v slaných slzách máčal
Nevidel, necítil, čo chce od neho dnešný svet
Nevedel uhasiť ten svoj večný smäd
Zranený, zlomený, ulicou sa túlal
Nevedel pochopiť, že svetu sa rúhal
Kľuč od srdca brán poctivo chránil
Svoj vlastný svet ako oko v hlave bránil
Nevidel, necítil, no vedel, čo so sebou
Cítil len nevinné pohľady za sebou
A vždy, keď sa otočil, prestali sa smiať
Svoje krehké srdce bál sa svetu dať
III
Každý z nás nesie svoj vlastný kríž
Nehybný, nevinný, sťa Tvoja tvár keď spíš
Stratený, zlomený, na tvári vrásky
Možno sú to iba zvráskavené masky
Sám proti všetkým, aj proti sebe sám
Čakal na smútok, čo príde na svet k nám
Stratený, zlomený, mám pre Teba novinu,
Tvoje slzy ako čas čoskoro sa pominú
IV
Koľkokrát spadneš, no nevieš vstať
Nevieš, či plakať, či sa smiať
Láka Ťa život s nálezmi bez strát
Koľkokrát spadneš, toľkokrát skús vstať
Vždy, keď sa potkneš, skúšaš nespadnúť
Na všetky pády skúšaš zabudnúť
Len ďalej padaj, aspoň vieš, že ideš
Možnože do cieľa čoskoro prídeš
Stratený, zlomený, len ďalej padaj
Miesto pre svoj kríž vo vlastnom svete hľadaj
Aj so zlomeným krídlom ďaleko doletíš
Ak v zlo dnešného sveta nikdy neveríš
Keď neuveríš v sny, budeš cítiť vinu
A medzi seba Ťa nočné mory príjmu
Tak konečne nehádž o vlastnú stenu hrach
Spomienky sa rozsypú ako perie v prach
Tak vezmi svoj kríž a odhoď všetok strach
Nepúšťaj ho ďalej, keď stojí vo dverách
Na špinavú stenu sám kreslil svoj kríž
No dážď ho zmyl a nezostalo z neho nič...
*März*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára