Tak som si spomenula, čo k tej reklamácii. To sa mi pošahali sluchatka SONY, čo som dostala od kamošiek na Vianoce, tak ich musím ísť reklamovať. U jednej z tých kamošiek som si minule zabudla brnkátko, dúfam, že ho ešte nestratila :D ale neviem, prečo sa pošahali, večer som normálne počúvala hudbu, na noc som ich položila na kopu učebníc a ráno pustím hudbu a počujem len na ľavé (či to bolo pravé?) ucho. Takže radosť žiť.
Sľúbila som, že porozprávam o Soľničke z liečenia. Táto Soľnička je preto Soľnička, lebo keď jej niekto povedal Soňa, nahnevala sa, že ona je Sonička. Soľnička je trojročné dieťa, ktoré nepozná farby ani zvieratá, hovorí odzadu, prehlasuje, že je diabol, kradne a škúli. Ja som sa jej naozaj bála!
Liečenie bolo mega. Skákali sme na lyžiach, bežkovali sme sa, smiali sme sa, pozerali sme horory. Len mi je ľúto, že sa s tými ľuďmi už nestretávam.
Aj sme mali karneval, naša skupinka si sama vyrábala kostými (strašidelné, samozrejme), lenže súťaž vyhrali krpci s kostýmami z požičovne.
Inak teraz som celkom frustrovaná. Včera mi došiel kuriér doniesť efekty ku gitare, ibaže som nebola doma, tak mi nechal lístok na zemi, nie jak normálny človek v schránke. Potom som mu volala a dohodli sme sa, že mi to donesie dnes medzi pätnástou a šesnástou. A on prišiel o jedenástej, chápete to? Samozrejme som nebola doma, tak musel prísť aj tretíkrát.
Okrem toho mi sestra furt kradne make up. Dnes som kvôli nej rozbila zrkadlo. Moja sestra je dvanásťročná krava. Čo k tomu dodať, kto má takého súrodenca, pochopí.
Teraz máme stále skrátené vyučovanie, lebo triedna odišla do Portugalska a matikárka do Nórska (jej celkom závidím), slovenčinárka nejak tiež nechodí do školy... Takže v tomto smere som celkom šťastná.
Od malička chodím do istého nemenovaného orchestra. Teraz tam ale došla kopa nových ľudí a ja ich všetkých neznášam, až na nejakých max. piatich. Máme tam bubeníka, ktorý vlastne nikdy nebubnuje, divného gitaristu, čo nosí vysoko gate a povedal mi, že som dieťa aj keď som od neho staršia, flautistku, čo hrá naše party, potom takú flautistku, čo sa tvári jak psychologická poradňa aj keď nás absolútne nepozná a okrem toho sa jej práve narodilo dieťa... A tak. Rozmýšľam, že tam prestanem chodiť. Ale zbožňujem sústredenia. Až na to, že sa nerada zapájam do teambuildingových aktivít.
No, a naša dirigentka ma teraz učí na zuške flautu, ibaže skoro vôbec nemávame hodiny. Buď neprídem ja, alebo ona. A nič nové som sa zatiaľ nenaučila. Nie, že by som cvičila. Ale už ma to ani nebaví. Skôr tá gitara. Chcem začať chodiť aj na basu. Ale na poslednej hodine sme hrali Tri slová :D
Inak, dnes som v skrinke v kuchyni, kde máme čaje, poháre a šálky, našla mobil mojej maminy. Mám pocit, že ľuďom okolo mňa prepína.
Parlament naozaj nechávam na neskôr. A cukríky z tesca, obesencov a prvý apríl, moju neschopnosť kúpiť darčeky a nafarbiť si vlasy, tetovania a piercingy, geografikárku a zážitky z táborov. A moje neustále obmeny toho, akou skupinou som práve posadnutá.
Čaute.
*März*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára